Margita Figuli: Babylon
Postavy:
Nebuzardar –veliteľ kráľovských vojsk, šľachtic, ochranca ríše
babylonskej, čestný
a spravodlivý, niekedy krutý vodca. Bojoval za obranu Babylonu, pomáhal
chudobe, ako prvý sa zobudil z hýrenia a bohémskeho života, aby vzbudil v
ľuďoch lásku k vlasti. Bol zamilovaný do Nanai.
Nanai -prosté dedinské dievča, z bývalého urodzeného rodu. Živila sa
chovom oviec ,no napriek tomu bola vzdelaná. Jej krása bola známa po celej
ríši, mali o ňu záujem aj babylonskí šľachtici, bola pravdovravná, inteligentná
a mala svoju hrdosť. Bola od malička zamilovaná do Nebuzardara a dúfala, že ho
raz stretne.
Balsazár -babylonskí kráľ, uchopiteľ moci po neschopnom otcovi-
Nabonidovi, napriek tomu, že bojoval proti Esagile a chcel stavať armádu na
ochranu vlasti, robil to len pre svoju slávu a zväčšovanie svojho mena.
Najväčšími nepriateľmi mu boli jeho slávnejší predchodcovia. Žil veľmi hýrivým
životom, jeho myseľ najviac upútavali ženy a opojné víno.
Isme- Adad - Najvyšší babylonský kňaz, vodca Mardukovej svätyne, stál na
čele Chrámového mesta. Bol zradný a ziskuchtivý, povrchný, nemilosrdní,
tyranskí. Podľa jeho vlastností sa správala celá Esagila. V mene Marduka,
najvyššieho babylonského boha obohacoval seba aj svojich komplicov, zarábal na chudobných,
sám dal vyberať ešte jedny dane na „uspokojovanie Marduka“. Klamal a podvádzal
všetkých, dával verejne vraždiť a zotročovať a to najhoršie, bol vlastizradca –
podpísal zmluvu s Peržanmi
Ustiga -vodca perzskej výzvednej služby. Bol veľmi inteligentný,
vzdelaný, vzdal sa svojho majetku v prospech perzského kráľa Kýra, len aby s
ním mohol bojovať za slobodu národov a čestnejší a spravodlivejší svet. Vo
vidine čestného boja svojho panovníka chcel očistiť Babylon od zvrhlostí,
neprávosti, korupcie, intríg a všetkého zlého
Dej:
Výstavba veľkej armády slúžiacej na obranu pred Peržanmi má byť odhlasovaná na
veľkom zasadnutí vlády. Nebuzardar má dva týždne času na to, aby zohnal nejaké
evidentné dôkazy o tom, že po Chaldejsku(babylonská ríša) sa potulujú perzskí
špehúni a že kráľ Kýros sa chystá vojensky napadnúť Babylon. Veliteľ vojsk
preto sám putuje po krajine a prezlečení za obyčajného vojaka snaží sa chytiť
nejakého buriča, špióna, či samotného perzského vojaka. Dôjde do dediny Zlatých
Klasov, kde stretne starého Hamadana. Prinúti ho, aby obetoval svoju dcéru ríši
a nalákal na ňu nepriateľa. Ten ako zanietení národovec mu s pokorou a s
utrpením sľubuje, že sa tak do dvoch týždňov stane.
Cestou domov však Nebuzardar
stretne starcovu dcéru - krásnu Nanai, ktorá ho nespoznáva, do ktorej sa
zamiluje a netušiac, že ona je tá, ktorej čistotu práve dal utratiť, sľúbi jej,
že sa raz stretne s jeho pánom – Nebuzardarom. Nanai sa dozvedá o tom, že jej
čistotu vymenil za jednu zlatú reťaz a tak jej city slabnú a skoro vyprchajú,
keď strávi noc s perzským špehom Ustigom. Ten ju zachránil pred esagilskými
kňazmi a staral sa ňu celých niekoľko dní. Nani však v srdci nosila najmä rodnú
zem a tak, aj keď ju to strašne bolelo, zradí Ustigu a pomôže ho dostať do Nebuzardarovho
väzenia. Nebuzardar ju prijíma pod svoju ochranu pred kňazmi a ako odmenu za
záchranu Nanainho života nedá Ustigu obesiť a správa sa k nemu ľudsky a
lojálne. Vďaka týmto i mnohým iným činom láska Nanai k nemu rastie a ostáva žiť
v jeho Borsipskom paláci.
Druhá dejová línia sa týka nadchádzajúcej vojny Babylonu s Peržanmi. Zradní
chrámoví kňazi podpíšu dohodu s Kýrom, že ak dobyjú Babylon, cirkev nechajú na
pokoji, darujú im vlastné úrady a oni im za to pomôžu zmocniť sa obranného
plánu kráľa Balsazára a umožnia prakticky bez boja ovládnuť celú Mezopotámiu.
Zástupca Nebuzardara San-Urri vo vidine zbohatnutia a obľúbenosti kňazov
ukradne plán Médskeho múru (obranný val na severe ríše) a daruje ho kňazom, ak
mu zabezpečia bohatí život v budúcej perzskej okupácii. Nebuzardar ho pri tom
prichytí, bez vojenského súdu mu však nemôže nič spraviť. Tak sa San-Urri
ukryje v chrámovom meste a vyčká do zasadnutia vlády. Na zasadnutí sa udejú
mnohé veci, ktorí spôsobia, že sa napokon vrtošivý kráľ rozhodne vystavať
armádu. Po prvé, Esagila prinesie bývalého kráľa Nabonida, aby ho mala po ruke,
pri preberaní moci. To sa im však nepodarí slovne, keďže množstvo ministrov je
na strane kráľa a veliteľa vojsk. Po druhé, vytiahnu na samotného kráľa meče a
pozabíjajú niekoľko ministrov. Pred smrťou kráľa zachráni len Nebuzardarova
odvaha, kňazi potom odídu zo zasadnutia. A po tretie, Nebuzardar presvedčí
svojimi dôkazmi s Ustigom a San-Urriho krádežou toľko ministrov, že kráľ už
neváha plán odsúhlasiť. Navyše neskôr v Nebuzardarovej neprítomnosti kňazské
vojsko zaútočí na kráľov palác a opäť sa snažia zvrhnúť moc. San Urri už ďalej
neváhal a odovzdal osobne Peržanom plán a spoločne sa podujal na dobývaní múru,
aj celej severnej oblasti.
V babylone teda nastáva masové zbrojenie, žoldnierov od nástupu do vojska však
odhovárajú pouliční rozprávači, ako napríklad Nanain bratranec Surma, ktorý bol
vychovaný Ustigoma vo viere v lepšiu budúcnosť pod nadvládou Peržanov, odhovára
a demoralizuje vojsko.
Zo severu donesú zvesť o tom,
že Kýros už dobil severný múr a tak sa kráľ vo svojej pýche a nadutosti
rozhodne prekvapiť ho s 20 000 žoldniermi, ktorých až na pár jedincov pošle na
smrť. Jeho samého dá zachrániť jeho generál Nabi Ilabrat. Celý Babylon zachváti
panika a strach z blížiacich sa útokov. Do mesta prichádzajú vyjednávači,
ktorých ale kráľ odmieta a je ochotný brániť Babylomn aj naďalej vojensky.
Peržania o chvíľu obkľúčia Babylon a začne sa vyše dvojročná vojna. Na
babylonské múry nestačí Kýrova armáda ani počtom, ani zbraňami. Boje na nich
trvali takmer dva roky. Po uplynutí tejto doby sa Peržania rozhodli naoko
stiahnuť, no v skutočnosti sa uchýlili ku ľsti. Babylonskí kráľ v domnelí
víťazstva, rozhodol sa vystrojiť oslavu, akú babylon ešte nezažil. A to mu bolo
osudné. Peržania sa do spitého a hýriaceho babylonu dostali veľmi ľahko a
všetko vojsko pozabíjali, kráľa a celú vládu takisto. Padol aj Nebuzardar.
Nanai ale prežila a po požiadaní Ustigu ostala žiť v podrobenom babylone, kde
si začala stavať vlastný domček, čakajúc Nebuzardarovo dieťa.
Vlastné pohľady:
Dielo Babylon je písané vysoko profesionálne, čo svedčí o kvalitách autorky, a
s veľkým dôrazom na dobové vyjadrovanie sa, odlišnosť konverzácií a myslení
ľudí. Starobylé zvyky a tradície snaží sa preniesť do sveta ešte dávnejšieho a
nepoznanejšieho, preto je fascinujúca predstavivosť Margity Figuli, jej
kreatívnosť vo vytváraní atmosfér spred 3000 rokov. Priblíženie starovekého
sveta čitateľovi je preto nesmierne cenné, podľa vlastného názoru aj
nedocenené. Sumeri, Akkadi či Babylonci nie sú príliš vďačnou témou na písanie,
keď sa chceme pridŕžať faktov. Množstvo z nich je prikrášlené dobou, k ďalším
je prístup vysoko obmedzení (napr. Iracké štátne Múzeum v Bagdade cenzuruje
návštevníkov na príkaz diktátora Saddama Hussaina, pozn.autora). Napriek tomu
je Figuli jednou z prvých, ktorá sa odhodlala napísať príbeh z prostredia
stoviek rokov vymretej civilizácie, ktorú poznáme len zo zvyškov hlinených
doštičiek, legiend a židovstvom prevzatých náboženských javov. Všetky tieto
spisy má určite autorka dokonale zoštudované, pretože výskyt mnohých
historických postáv je evidentný, pravdivo zapísaní a aj udalosti spomenuté v
diele sú verné poznaným faktom. Čitateľovi sa tak ponúka úžasná nepoznaná
periféria vymyslených postáv, javov, dialógov a opisov prírody, urbanizácie,
vedy, zvykov a najmä zahrnutie božstva do každodenného života každého jedinca.
Autorka prostredníctvom hl. hrdinu vyjadruje svoj postoj a názor. Napríklad
pobožnosti berie ako súčasť nejakej kultúry, ale sama tomu neverí a nie je
ochotná spoliehať sa na „božské cesty“.