Margita Figuli: Babylon

Postavy:
Nebuzardar –veliteľ kráľovských vojsk, šľachtic, ochranca ríše babylonskej, čestný
a spravodlivý, niekedy krutý vodca. Bojoval za obranu Babylonu, pomáhal chudobe, ako prvý sa zobudil z hýrenia a bohémskeho života, aby vzbudil v ľuďoch lásku k vlasti. Bol zamilovaný do Nanai.
Nanai -prosté dedinské dievča, z bývalého urodzeného rodu. Živila sa chovom oviec ,no napriek tomu bola vzdelaná. Jej krása bola známa po celej ríši, mali o ňu záujem aj babylonskí šľachtici, bola pravdovravná, inteligentná a mala svoju hrdosť. Bola od malička zamilovaná do Nebuzardara a dúfala, že ho raz stretne.
Balsazár -babylonskí kráľ, uchopiteľ moci po neschopnom otcovi- Nabonidovi, napriek tomu, že bojoval proti Esagile a chcel stavať armádu na ochranu vlasti, robil to len pre svoju slávu a zväčšovanie svojho mena. Najväčšími nepriateľmi mu boli jeho slávnejší predchodcovia. Žil veľmi hýrivým životom, jeho myseľ najviac upútavali ženy a opojné víno.
Isme- Adad - Najvyšší babylonský kňaz, vodca Mardukovej svätyne, stál na čele Chrámového mesta. Bol zradný a ziskuchtivý, povrchný, nemilosrdní, tyranskí. Podľa jeho vlastností sa správala celá Esagila. V mene Marduka, najvyššieho babylonského boha obohacoval seba aj svojich komplicov, zarábal na chudobných, sám dal vyberať ešte jedny dane na „uspokojovanie Marduka“. Klamal a podvádzal všetkých, dával verejne vraždiť a zotročovať a to najhoršie, bol vlastizradca – podpísal zmluvu s Peržanmi
Ustiga -vodca perzskej výzvednej služby. Bol veľmi inteligentný, vzdelaný, vzdal sa svojho majetku v prospech perzského kráľa Kýra, len aby s ním mohol bojovať za slobodu národov a čestnejší a spravodlivejší svet. Vo vidine čestného boja svojho panovníka chcel očistiť Babylon od zvrhlostí, neprávosti, korupcie, intríg a všetkého zlého

Dej:
Výstavba veľkej armády slúžiacej na obranu pred Peržanmi má byť odhlasovaná na veľkom zasadnutí vlády. Nebuzardar má dva týždne času na to, aby zohnal nejaké evidentné dôkazy o tom, že po Chaldejsku(babylonská ríša) sa potulujú perzskí špehúni a že kráľ Kýros sa chystá vojensky napadnúť Babylon. Veliteľ vojsk preto sám putuje po krajine a prezlečení za obyčajného vojaka snaží sa chytiť nejakého buriča, špióna, či samotného perzského vojaka. Dôjde do dediny Zlatých Klasov, kde stretne starého Hamadana. Prinúti ho, aby obetoval svoju dcéru ríši a nalákal na ňu nepriateľa. Ten ako zanietení národovec mu s pokorou a s utrpením sľubuje, že sa tak do dvoch týždňov stane.

 

Cestou domov však Nebuzardar stretne starcovu dcéru - krásnu Nanai, ktorá ho nespoznáva, do ktorej sa zamiluje a netušiac, že ona je tá, ktorej čistotu práve dal utratiť, sľúbi jej, že sa raz stretne s jeho pánom – Nebuzardarom. Nanai sa dozvedá o tom, že jej čistotu vymenil za jednu zlatú reťaz a tak jej city slabnú a skoro vyprchajú, keď strávi noc s perzským špehom Ustigom. Ten ju zachránil pred esagilskými kňazmi a staral sa ňu celých niekoľko dní. Nani však v srdci nosila najmä rodnú zem a tak, aj keď ju to strašne bolelo, zradí Ustigu a pomôže ho dostať do Nebuzardarovho väzenia. Nebuzardar ju prijíma pod svoju ochranu pred kňazmi a ako odmenu za záchranu Nanainho života nedá Ustigu obesiť a správa sa k nemu ľudsky a lojálne. Vďaka týmto i mnohým iným činom láska Nanai k nemu rastie a ostáva žiť v jeho Borsipskom paláci.
Druhá dejová línia sa týka nadchádzajúcej vojny Babylonu s Peržanmi. Zradní chrámoví kňazi podpíšu dohodu s Kýrom, že ak dobyjú Babylon, cirkev nechajú na pokoji, darujú im vlastné úrady a oni im za to pomôžu zmocniť sa obranného plánu kráľa Balsazára a umožnia prakticky bez boja ovládnuť celú Mezopotámiu. Zástupca Nebuzardara San-Urri vo vidine zbohatnutia a obľúbenosti kňazov ukradne plán Médskeho múru (obranný val na severe ríše) a daruje ho kňazom, ak mu zabezpečia bohatí život v budúcej perzskej okupácii. Nebuzardar ho pri tom prichytí, bez vojenského súdu mu však nemôže nič spraviť. Tak sa San-Urri ukryje v chrámovom meste a vyčká do zasadnutia vlády. Na zasadnutí sa udejú mnohé veci, ktorí spôsobia, že sa napokon vrtošivý kráľ rozhodne vystavať armádu. Po prvé, Esagila prinesie bývalého kráľa Nabonida, aby ho mala po ruke, pri preberaní moci. To sa im však nepodarí slovne, keďže množstvo ministrov je na strane kráľa a veliteľa vojsk. Po druhé, vytiahnu na samotného kráľa meče a pozabíjajú niekoľko ministrov. Pred smrťou kráľa zachráni len Nebuzardarova odvaha, kňazi potom odídu zo zasadnutia. A po tretie, Nebuzardar presvedčí svojimi dôkazmi s Ustigom a San-Urriho krádežou toľko ministrov, že kráľ už neváha plán odsúhlasiť. Navyše neskôr v Nebuzardarovej neprítomnosti kňazské vojsko zaútočí na kráľov palác a opäť sa snažia zvrhnúť moc. San Urri už ďalej neváhal a odovzdal osobne Peržanom plán a spoločne sa podujal na dobývaní múru, aj celej severnej oblasti.
V babylone teda nastáva masové zbrojenie, žoldnierov od nástupu do vojska však odhovárajú pouliční rozprávači, ako napríklad Nanain bratranec Surma, ktorý bol vychovaný Ustigoma vo viere v lepšiu budúcnosť pod nadvládou Peržanov, odhovára a demoralizuje vojsko.

 

Zo severu donesú zvesť o tom, že Kýros už dobil severný múr a tak sa kráľ vo svojej pýche a nadutosti rozhodne prekvapiť ho s 20 000 žoldniermi, ktorých až na pár jedincov pošle na smrť. Jeho samého dá zachrániť jeho generál Nabi Ilabrat. Celý Babylon zachváti panika a strach z blížiacich sa útokov. Do mesta prichádzajú vyjednávači, ktorých ale kráľ odmieta a je ochotný brániť Babylomn aj naďalej vojensky. Peržania o chvíľu obkľúčia Babylon a začne sa vyše dvojročná vojna. Na babylonské múry nestačí Kýrova armáda ani počtom, ani zbraňami. Boje na nich trvali takmer dva roky. Po uplynutí tejto doby sa Peržania rozhodli naoko stiahnuť, no v skutočnosti sa uchýlili ku ľsti. Babylonskí kráľ v domnelí víťazstva, rozhodol sa vystrojiť oslavu, akú babylon ešte nezažil. A to mu bolo osudné. Peržania sa do spitého a hýriaceho babylonu dostali veľmi ľahko a všetko vojsko pozabíjali, kráľa a celú vládu takisto. Padol aj Nebuzardar. Nanai ale prežila a po požiadaní Ustigu ostala žiť v podrobenom babylone, kde si začala stavať vlastný domček, čakajúc Nebuzardarovo dieťa.

Vlastné pohľady:
Dielo Babylon je písané vysoko profesionálne, čo svedčí o kvalitách autorky, a s veľkým dôrazom na dobové vyjadrovanie sa, odlišnosť konverzácií a myslení ľudí. Starobylé zvyky a tradície snaží sa preniesť do sveta ešte dávnejšieho a nepoznanejšieho, preto je fascinujúca predstavivosť Margity Figuli, jej kreatívnosť vo vytváraní atmosfér spred 3000 rokov. Priblíženie starovekého sveta čitateľovi je preto nesmierne cenné, podľa vlastného názoru aj nedocenené. Sumeri, Akkadi či Babylonci nie sú príliš vďačnou témou na písanie, keď sa chceme pridŕžať faktov. Množstvo z nich je prikrášlené dobou, k ďalším je prístup vysoko obmedzení (napr. Iracké štátne Múzeum v Bagdade cenzuruje návštevníkov na príkaz diktátora Saddama Hussaina, pozn.autora). Napriek tomu je Figuli jednou z prvých, ktorá sa odhodlala napísať príbeh z prostredia stoviek rokov vymretej civilizácie, ktorú poznáme len zo zvyškov hlinených doštičiek, legiend a židovstvom prevzatých náboženských javov. Všetky tieto spisy má určite autorka dokonale zoštudované, pretože výskyt mnohých historických postáv je evidentný, pravdivo zapísaní a aj udalosti spomenuté v diele sú verné poznaným faktom. Čitateľovi sa tak ponúka úžasná nepoznaná periféria vymyslených postáv, javov, dialógov a opisov prírody, urbanizácie, vedy, zvykov a najmä zahrnutie božstva do každodenného života každého jedinca.
Autorka prostredníctvom hl. hrdinu vyjadruje svoj postoj a názor. Napríklad pobožnosti berie ako súčasť nejakej kultúry, ale sama tomu neverí a nie je ochotná spoliehať sa na „božské cesty“.