Dáva prednosť realite a
svojim schopnostiam. Takisto napriek veľkému kultúrnemu úpadku domoviny, jej
nemorálnosti, krívd a podlostí neprestáva byť zarytou vlastenkou a snaží sa
pomôcť národu a dostať ho späť na vrchol. Podobnosť medzi súčasnosťou a dobou,
kedy sa príbeh odohráva je evidentná v naštrbenosti sveta. Kontrast silných
mocností sediacich na zlate a živoriacich púštnych kmeňov pripomína dnešnú
dobu, keď veľké mocnosti prikazujú menším(napr. Mníchovský diktát) a bojuje sa
o moc v každom slove, v každom čine. Ziskuchtivosť človeka je daná zrejme jeho
génom, keď si porovnáme niekoľko spomenutých mocností. Babylon – založený
vyspelým národom, prevzal kultúru a najmä vedecko-technickú vyspelosť po
starých Sumeroch a pokračoval v ich diele k výstavbe krásnej svetovej ríše s
rovnoprávnosťou , právami a povinnosťami( aka Chamurappi) pre každého. Na
úplnom vrchole svojej moci však prepadáva ziskuchtivosti, zotročovaniu,
korupcii a bezbožnosti. Podobný osud mala Perzská ríša, keď sa neuspokojila len
so starým svetom (predná Ázia), ale zaútočila aj na nový(Grécko), kde
stroskotala. A Tretia ríša s Hitlerom na čele završuje trojku spomínaných
javov. Vybudovaný na základnej myšlienke- rovnosť všetkým, však po získaniu
prvých majetkov ukazuje svoju korupciu, ziskuchtivosť a agresiu. Tieto
kontrasty sú viditeľné v správaní sa postáv a najmä kráľa, ktorý svojou mocou
je hrôzostrašný, avšak rozumom smiešny.
Porovnávanie: Autorka dokazuje svoje kvality aj v oblasti komunikácie.
Spôsoby dorozumievania sa, či vyjadrovania pocitov a reakcie sú diametrálne
odlišné. Napríklad keď sa Nanai dozvie, že má nasilu patriť kráľovi ako jeho
milostnica (dnes- milenka), opisuje to slovami:
„-Pri Elilovi, - povedala ustráchane, -pri svätom Elilovi, ktorý stvoril svet!“
(2.zväzok, strana 312).
Od tých čias vývoj reči evidentne prešiel náročnou ekonomizáciou až do dnešnej
jednoduchej podoby. Chcel by som teraz ešte poukázať na niektoré nezvyčajné
reakcie, či vyjadrenia.
PREDNES:
„...a prvý poradca kráľa Balsazára opakoval znova otvárací predslov. Opakoval-
V mene kráľa kráľov, pána sveta, syna bohov, vykupiteľa národa, ochrancu
hraníc, strážcu práva a spravodlivosti, zástancu vdov a sirôt, vladára slávnej
Chaldejskej ríše, veľkého nástupcu Sargona Agadského, Chamurabiho z prvej
dynastie a osvieteného dediča Nabuchodonozora II. zvolávam vás na milosť bohov.
Nech vás požehná Marduk, stvoriteľ sveta, Anu, pán nebies, Istara, jeho dcéra a
darkyňa slastí.
Nech vás požehnajú veční
bohovia Chaldejska v mene kráľa kráľov, pána sveta, syna bohov, vykupiteľa
národa, ochrancu hraníc, strážcu práva a spravodlivosti, zástancu vdov a sirôt,
vladára slávnej Chaldejskej ríše, nesmrteľného nástupcu Sargona Agadského,
Chamurabiho z prvej dynastie a osvieteného dediča Nabuchodonozora II.
Prvý poradca si sadol a zdvihol sa druhý.
Vystriedali sa ešte štyria kráľovi poradcovia...“ (Zväzok 1, strana295-6)
Určite sme radi, že nepoznáme takéto maškary dnes. Pri predstavovaní sa spomína
pôvod, aj hrdinské činy predkov.
Surovosť a krutosť-je evidentná v otrokárskej dobe, preto nečudo, že sa
vyskytovali prípady ako rozkaz kráľa:
„Panny a ženy majú byť po vôli víťaznej armáde.“ (Zväzok 2,strana 312)
POVERČIVOSŤ: Keď Hamadan žiadal bohov o zaslanie nejakého znamenia, postačilo
mu aj zakikiríkanie kohúta, ktorý našiel zdochnutú rybu na smetisku a pritom
vydal tento zvuk od radosti z „hostiny“. (Zväzok 1, strana 10).
V samotnom závere prehlušuje skutočný význam diela všetky povrchné deje
prostredníctvom Nanai, ktorá podľa Figuli znázorňuje lásku, ako motiváciu
života a hnaciu silu mužov a celej spoločnosti, tým, že prežije kruté boje v
Babylone a knieža Ustiga ju neodvlečie do Perzie, ale povolí jej ostať v jej
dedine.
A myšlienka rovnosti všetkých národov sa vytráca hneď v prvý deň vlády Kýrosa v
Babylone, ktorý vedie svoj posledný monológ:
„Ja som si vedomý, že len dobro plodí dobro a zo zla vychodí vždy zlé. Túto
vojnu síce začal za ušľachtilý cieľ a bol presvedčený, že napokon prinesie
národom úžitok, ale keď má vydať počet zo svojich vojnových výbojov, nemôž si
nepriznať, že vojna je v svojej podstate zlo, a každé, i malé zlo, nevyhnutne
musí sa rozrásť až na obludné, ak si ho zvolíme za prostriedok na dosiahnutie
cieľa. Treba s položiť otázku, či táto vojna naozaj bola potrebná a či sa
nemohla voliť iná cesta, ako sa ubrániť pred vzmáhajúcim sa nepriateľom sa v
Grécku a Ríme. A treba si položiť ešte jednu otázku, či to bol naozaj úprimný
dôvod a či sa v skutočnosti neskrýval pravý zámer, snaha ovládať svet. Dobre mu
povedal Surma :Čakali ťa ako ohnivého vtáka, ktorí nesie na svojich krídlach
slobodu pre utláčaných. A ty z otrokov kráľa Balsazára urobil si otrokov
vlastných. Pýtam sa ťa kráľ kráľov, niet pravdy na svete?- A ako sa zachoval?
Dal Surmu vyviesť z kráľovského dvora, namiesto toho, aby sa zamyslel nad jeho
slovami a svojimi skutkami. Pomaly mu okolnosti otvárajú oči. Chce mnohé
zmierniť vo svojom počínaní. Chce byť pravým vladárom ríše. Chce byť dobrý a láskavý
k ľudu.“ (zväzok2, 382-3)
Opak bol však pravdou. Tak ako vtedy, aj dnes sa stretávame s podobnými
klamstvami, ktoré nám tu Margita Figuli predstavuje.
Ján Lopušek
P.S.: Vzhľadom na dôležitosť Mníchovského diktátu v dejinách sa ospravedlňujem
za tak stručný popis okolností a skutočného cieľa diela- poukázať na zradu
veľmocí voči ČSR.