Tak Achiho vyhodili. Kedže
Achi nemal do-končenú školu. Odišiel študovať energetiku do BA. Po skončení
štúdia si Achi hľadal prácu. Človeka s energetiky bolo treba všade. No človeka
so životopisom, ako mal Achi nechceli nikde. Achi sa oženil, čakal príchod
dieťaťa a nemal prácu. Raz k svojmu životopisu pripísal aj poznámku, nech mu
nenapíšu, že miesto je obsadené,..., ale nech napíšu na rovinu, že ho nechcú.
Achimu prišiel papier nach sa príde osobne ukázať ku kádrovníkovi. Achi mu
vyroz-prával svoj príbeh. Povedal mu že mu strýko poslal švajčiarsky pas so
šekom na dvesto tisíc. Kádrovník sa ho spýtal, prečo nešiel a Achi mu dal
facku. Kádrovník ho poslal preč, nech sa príde ukázať zajtra. Keď tam Achi
prišiel, dostal prácu. Po facke.
Koľajnice
Autor pracoval rok na stavbe hutného kombinátu (HUK) ako šéfredaktor závodného
časopisu. Bol tam jeden jeho známy, Beňo, ktorý kedysi pracoval ako politický
vedúci mládežníckych brigád na Priehrade mládeže. Keď sa stretli, Beňo stále
hovoril, že lopata je najlepšia politika. Že ju už nikdy nepustí. Autor ho
veľmi dobre nepoznal, no nezdal sa byť zlým človekom. Pracoval na vykladaní
vagónov, a drel najviac z celej partii. Bol im dobrý vzor. Riaditeľ ho chcel
povýšiť, no Beňo ostal radšej pri lopate.
Raz autor uverejnil v časopise článok napísaný vedúcim úseku, ktorý vyzdvihoval
prácu jedného oddielu. Beňo prišiel za autorom a pýtal sa ho čo to napísal za
klamstvá. Autor Beňovi povedal, že to napísal vedúci, a že môže napísať aj on
svoju pravdu. Na druhý deň prišiel Beňo s novým článkom, v ktorom písal o tom,
ako vedúci popíja s druhým oddielom a tým ostatným strhuje zo mzdy. Článok sa
uverejnil. Riaditeľ stavby bol zo začiatku rozhorčený. Potom boli uverejnené
ďalšie články s podobným obsahom a po preverení faktov riaditeľ vedúceho
vyhodil a všetko dal na správnu mieru. Beňov oddiel sa stal najlepším, robili
aj cez sviatky. Beňo sa stal perfektným vzorom. Nemohol chlapcov sklamať.
Po roku sa autor vrátil do BA.
S Beňom zostal naďalej dobrý
kamarát. Písali si. Raz, keď prišiel Beňo do BA, stretli sa a Beňo povedal, že
ho vyhodili. Prišiel nový riaditeľ a všetkých, ktorí by mohli nevyhovovať,
vyhodili. Teraz robí s lopatou na Trati družba. Aj ostatný chlapci z HUKu tam
robia, pri Beňovi.
Po čase dostal autor list od Beňa. Píše v ňom, ako tam postavili novú trať a
starú panstvo rozkradlo. Keď im to Beňo vykričal, vyhodili ho. Začal pracovať v
Hlinikárni v blate, a tme, najhoršia robota, akú kedy mal. Zase pri lopate,
bagre sa na nich pozerajú.
Autor sa rozhodol ísť Beňa pozrieť. Ako sa má? Keď tam prišiel, stretol tam
ľudí z HUKu, ale Beňo tam nebol, vraj ochorel a išiel domov. Nevedno kde.
Autor sa z Beňom už nestretol pár dlhých rokov. Pomaly naň aj zabudol. Novinár
spoznáva každý deň nových ľudí, nové tváre. Raz bol autor v kúpeľoch na juhu
Slovenska. Išiel si dať pivo a za pultom stál Beňom. Vraj má novú lopatu, kde
si je on pánom. Dlho sa nerozprávali, vraj, keď sa raz stretnú, povedia si
VŠETKO.
Výletná loď
Nedeľa. Počasie je výborné. Autor si sedí na palube výletnej lode. Ľudia sa
pozerajú do vody a vidia domy, cestu. Niekto pristúpi ku autorovi a požiada ho,
aby povedal niečo z histórie potopeného mesta. Autor povie, že si nechce kaziť
pekný deň. No po čase mu to ne-dá a rozhodne sa povedať pravdu.
Vláda sa nevedela rozhodnúť, či povoliť stavbu priehrady, alebo nie. Zistilo sa
totiž, že sa stavba začala na zvetranej bridlici. Zodpovedný za vtedajšiu
stavbu bol miliónový šme-linár Reich. Jeho predčasne zavreli a ostatných
vedúcich vyšetrovali, lebo Reich tam rozši-roval čierny obchod so všetkým.
Média začali rozširovať nemožnosť dostavania priehrady. Nikto už budúcnosti
stavbe neveril. Stavbu prišiel riadiť smelý inžinier z Prahy, ktorý chcel ísť
stavať do Indie, no tento projekt ho prilákal, kvôli odcudzovaniu. Začal hneď.
Robotníci robili, čo im povedal. Po roku stavby, to vyzeralo dosť nádejne. Zrazu
prišla potopa a v priebehu sekundy zničila ročnú prácu a nádej stoviek
robotníkov. Mladý smelý inžinier sa však nevzdal. Začal stavať nanovo. Rok
ubehol ako voda a povodeň tu bola zas. Všetci už bo-li zničení. Ak fyzicky, tak
psychicky. Mladý smelý inžinier tiež. Keď už bola voda vysoko prikázal
robotníkom hodiť na jednu stranu doliny dynamit. Robotníci robili čo sa dalo.
Stavba sa zachránila. Potom už všetci vedeli, že stavba sa skoro dokončí.
Mladého smelého inžiniera presunuli na stavbu Oravskej priehrady. Prišiel deň,
keď sa mala otvoriť prvá priehrada.
Prišli ľudia z celého
Slovenska a Čiech. Prišli najvyšší funkcionári. Desať najvyšších malo reč. Boli
spomenutý všetci robotníci, no nik nespomenul na mladého smelého inžiniera z
Prahy. Všetci, čo pri ňom stáli, zrazu zabudli. Ich mená sú dodnes tam vyryté
na priehrade. Jeho nie. Dokon-čil aj výstavbu na Orave, vystaval aj priehradu
Orlík. Jeho meno je inžinier Kraus.
Klára
Včera bola pri mne Klára aj s tým cudzincom. Priniesla mi spisy, aby som si ich
prečítal, vraj potom všetko pochopím. Klára, ktorú nikto dobre nepoznal a každý
tak veľmi odcudzoval. Čítam ďalší list, zase to isté. Zakazuje sa, nepovoľuje
sa, nepripadá do úvahy. Životopis. Dlhý a pestrý. Otca zavalilo drevo, matka a
dve sestry neprežili v Oswienčime. Ďalší súrodenci žijú v Izraeli. Ona sa od
malička pridávala ku komunistom, cez revolúciu bojovala so zbraňou v ruke. A
zase len zakazuje sa, nepovoľuje sa,...
Pred nedávnom som ju stretol. Išli sme si sadnúť na kávu. Rozprávala mi o sebe.
Keď ťažko ochorela. Poslali ju na liečenie do cudziny. Radšej nech zomrie mimo
republiky. Tuberkulóza nedáva veľa nádeje. Na liečení sa spoznala s jedným
cudzincom. Spolu ležali na balkóne a rozprávali sa. O všetkom. Prešli dva roky
a ona sa vrátila domov. Rozviedla sa. Prišiel za ňou cudzinec. Chcel si ju
vziať. Súhlasila, no došli mu víza , takže sa musel vrátiť domov. Písala list
na ministerstvo, prezidentovi republiky, na súd,.. . Svadbu povolili, no víza
nie. Prešlo 14 rokov a ona stále dúfala, že sa jej sen raz splní. Včera bola
pri mne Klára aj s tým cudzincom.
Úsmev
Autor je na návšteve pri riaditeľovi železničnej stavby. Je to trápny večer.
Žena riaditeľovi stále niečo hovorí a on je ticho. Stále spomína akéhosi Huga.
Keď autor odchádza, pozve riaditeľa niekde von na kávu. Cestou mu riaditeľ
hovorí, že asi odstúpi z funkcie. Že vraj už nevydrží.
Na stavbe pracoval inžinier K..., ktorý bol hlavný projektant. Nízky, šedivý
chlapík, bez ktorého by sa asi stavba nikdy ani nepohla. Raz bol s ním na filmovom
festivale. Pred ním sedel tajomník strany. Dávali film z revolučného obdobia, v
ktorom Hugov menovec inžinier K.. kričí na policajtov, aby strieľali na
robotníkov, komunistov. Tajomník sa obrátil a spýtal sa, či on nezamestnáva
tiež nejakého inžiniera K.. . O tri dni prišli na pracovisko a zavolali si ho.
On mlčal. Nepovedal ani slovo, iba sa usmieval. Riaditeľ sa ho snažil
obhajovať, ale márne. Pred vyššou mocou sa nedá nič robiť. Tajomník dal Huga
vyhodiť z roboty a na najbližšej schôdzi strany aj zo strany.
A samotným riaditeľom. Predtým
však ešte bol súd. Hugo na svoju obhajoby nepovedal ani slovo. Iba úsmev.
Riaditeľ šiel do Bratislavy podať demisiu, no povedali mu, že bude riaditeľom,
dokým mu to povedia. Na schôdze strany musel zdvihnúť ruku za vylúčenie Huga. A
čo sa zmenilo. Hugo teraz pracuje miestnosti za mojou kanceláriou riaditeľa a
dostáva 4 násobný plat. Jeho zmluvu podpísal aj tajomník strany. Niet jeho
stavba by sa predražila o niekoľko miliónov korún. Ráno príde do roboty, večer
odíde. Nepovie ani slova, iba ten ÚSMEV. Ja to už dlhšie nevydržím. Radšej
pôjdem robiť niekde inde. Urobili to len kvôli tomu, aby sme všetci pocítili
akú majú nad nami moc.
Keď už boli pred kaviarňou, riaditeľ sa s autorom rozlúčil a šiel domov. O
týždeň nato autor šiel okolo Dunaja a vidí dvoch rybárov. Nízkeho šedivého
chlapíka a bývalého riaditeľa železničnej stavby.