František Švantner: DÁMA
Dáma: „Dáma“ zradila – udala - svojho starého muža – Witolda Klosowskeho – učiteľa biológie (a jej bývalého učiteľa), že doma vlastní zbraň. Udala ho veliteľovi vojsk. Ľudia v tej dobe nesmeli vlastniť zbrane a museli ich odovzdávať. Profesor o zbrani ani nevedel. Neskôr veliteľ bol v kostole, kde uvidel mladú ženu, ktorá sa mu zdala smutná. Dozvedel sa, že je to vdova po učiteľovi biológie, a je to tá istá žena, ktorá tohto učiteľa udala. Učiteľa odvlieklo gestapo za ukrývanie zbraní.
Ľudská hra: Príbeh začína rozprávaním Marty, ktorá spomína na svoju sestru a na minulosť. Dve sestry – Mária a Marta – žili spolu. Keď spoznali Marka – kňaza (mal zranenú ruku a potreboval ošetrenie), mali o neho obidve záujem. Marta bola mladšia. Obidve sa ho snažili niečím upútať, i keď Mária bola zdržanlivejšia. Marko k nim často chodieval. Raz večer prichytila Mária Martu v záhrade s Markom. Bola smutná, ale večer Marte oznámila, že ju Marko požiadal o ruku. Marta bola sklamaná, lebo Marka veľmi ľúbila. Po rokoch je prišiel od Marka telegram, že Mária umiera, aby prišla. Mária sa Marte na smrteľnej posteli priznala, že Marka v skutočnosti ani neľúbila, iba ho Marte kedysi závidela a chcela ho preto mať. Povedala, že teraz, keď umrie, môže byť Marko jej. Neskôr sa však Marko zdôveril Marte, že Mária mu nikdy neverila jeho úprimnú lásku, a teda sa rozhodol, že po jej smrti pôjde do rehole, lebo chce slúžiť Bohu, ktorý ho vraj potrestal za to, že sa od neho kedysi odvrátil. Marta vtedy nevedela, čo robiť.
Kňaz: V dedine žil farár so svojou slúžkou. Vždy vedel ľuďom pomôcť. Boli ale časy vojny a farára to trápilo. Vojsko bolo priamo v dedine. Farárovi sa podarilo veliteľa presvedčiť, nech sa stiahnu aspoň za dedinu. Prosil Boha o pomoc, ale uznával, že človek nemôže vždy spoliehať len na Boha. Poslal po kostolníka. Chcel, aby už išiel odzvoniť na omšu do starého kostolíka. Tento bol na konci dediny, kam sa stiahli vojaci. Farár tu odslúžil omšu. Po omši videl okolo kostola behať chlapcov. Chlapci našli guľomet a z nevedomosti ním trafili práve prichádzajúceho vojaka. Vojaci počuli výstrel. Chlapci keď videli, čo urobili, ušli. Zostal tam len farár, ktorý už nemohol vojakovi pomôcť. Vojaci, ktorí prišli, mysliac si, že mŕtveho zabil farár, zastrelili farára oni.
Sedliak: Sedliak si žil svojím životom v chalupe so svojou ženou. Bola v lese. Bál sa vojakov a vojny. Nemal dobré skúsenosti s vojakmi. Každé ráno najskôr vykukol von, či niekoho nevidí. Až keď nikoho nevidel, uspokojil sa. Raz však k nim prišli búchať na dvere chlapi. Sedliak so ženou nechceli otvoriť. Nakoniec ale museli. Prišli dvaja chlapi a tretí bol chorý. Mali so sebou i malé dieťa. Chceli, aby chorému niečo prestreli, vykúpali ho a dali mu jesť. O dva týždne vraj po neho prídu. Chlapi im za to dali prsteň, ktorý môžu predať a niečo si kúpiť. Sedliak prsteň nechce, lebo si uvedomuje, že tento prsteň ho môže stáť aj život. Chlapi odišli a chorého tam nechali. Sedliak ho chcel odviesť do nemocnice. Chorý mal vši. Bol doktor a vedel, čo by potreboval. Do nemocnice ísť nechcel, vraj by ho tam zastrelili, pretože bol žid. Sedliak ho však i napriek tomu vzal do nemocnice, kde ho ale odmietli, pretože mali málo miesta a všivavého chlapa nechceli. A tak sa sedliak s chorým vybral na spiatočnú cestu. Rozmýšľal, čo s ním urobí, a napadlo ho, že chorého odokryje a nechá ho na saniach zmrznúť. Keď prišiel domov, privítala ho žena. Mysleli si, že chorý je mŕtvy. V drevárni mu začali kopať jamu, ale keď sa obzreli, chorý sedel na saniach a vravel, že ďakuje, že tá zima mu pomohla a vyhnala vši, a že je hladný. Sedliak teda poslal ženu, aby nahriala vodu,...Ale keď sa žena vrátila, sedliak už zahrabával jamu, v ktorej ležal chorý.
List: Žena - Júlia píše bývalému manželovi Ivanovi list. Odchádza od neho. Píše mu, že o syna sa postará jeho matka, o domácnosť jeho sestra. Žena si spomína na chvíle, keď sa stretli prvýkrát,... Spomína, ako sa jej páčila ich reč, ako si hneď rozumela s jeho sestrou Máriou, ako jej bol on spočiatku ľahostajný, ale ako ho postupne mala radšej a radšej, ako bol ku nej vždy dobrý. Potom sa začal ich vzťah meniť, ona to ospravedlňovala jeho zaneprázdnenosťou. Vyčíta mu potom, že jeho matka ju nikdy nemala rada,... Že on jej nepomohol a nepodporil ju, keď ho potrebovala,... On sa vraj nechcel rozvádzať. Píše mu, že bude druhýkrát matkou. Vraj je to jeho chyba, lebo ju nechal samu s rozdráždeným chlapom v izbe. Ona vraj toho chlapa chcela zabiť nožom, ale nemala na to síl. V závere ho prosí, aby zachoval na ich mladosť takú čistú spomienku, ako aj ona.