Prečo vypukla druhá svetová vojna?

Roky 1939-1945 sú jednou z najtragickejších a najdramatickejších kapitol novodobých dejín. Vojenský požiar obrovských rozmerov poznačil osudy niekoľkých generácií ľudí a v krátkom čase niekoľkokrát zmenil mapu sveta a pomer síl medzi veľmocami. Počas vojnových udalostí prežívali mnohé národy najtragickejšie okamihy svojich dejín a rozhodovalo sa o ich budúcnosti na dlhé desaťročia. Európska civilizácia sa stretla s doposiaľ nevídanou vlnou násilia nielen na frontoch, ale najmä v zázemí. Prvý raz v histórii sa jedna časť civilizovaného obyvateľstva pokúsila celkom vyhubiť niektoré národy a etnika.
Korene tohto vojenského konfliktu možno nájsť v nespravodlivom mieri z Versailles po prvej svetovej vojne. Najmä Nemecko a Taliansko žiadali zmenu versai-Ileského systému. Politické rozpory sa napokon vyostrili počas veľkej hospodárskej krízy v rokoch 1929-1933. V dôsledku krízy nastal prudký pokles hospodárskeho rastu, rozvrat svetového obchodu a Bŕiančnei spolupráce  spôsobilo prudký nárast nezamestnanosti a s ním spojený pokles životnej úrovne takmer všetkých vrstiev obyvateľstva. Rozdiely medzi štátmi sa prehlbovali, zanikla aj väčšina integračných plánov v politike. V spoločnosti víťazili radikálne politické hnutia, ktorých vodcovia sľubovali východisko z krízy. Aktivizovali sa ultraľavicové strany. Strach pred revolúciou boľševického typu prinútil vládnuce kruhy v mnohých štátoch prikloniť sa k autoritatívnym režimom. Najmä v Nemecku umožnila kríza nástup moci nacistov. Rozpory medzi Francúzskom, Veľkou Britániou a USA na jednej a Nemeckom, Talianskom a Japonskom na druhej strane sa prehlbovali. Po zmene hraníc tužilo i Maďarsko, Poľsko, Sovietsky zväz (ZSSR) a dalšie štáty.
2 Spoločnosť národov sa pri úsilí zachovať mier vo svete ukázala ako slabá a neúčinná organizácia. Keď z nej roku 1933 vystúpilo Nemecko, nemala žiadne možnosti, ako mu zabrániť znovu zbrojiť a militarizovať celú krajinu. Úsilie Adolfa Hitlera zmeniť výsledky versailleského mieru a vytvoriť z Nemecka silnú „Veľkonemeckú'yríšu nadchlo veľkú časť nemeckého národa a priemyselníkov. Predohrou svetového vojnového konfliktu boli udalosti v Číne, Etiópii a v Španielsku. Roku 1931 napadlo Japonsko Čínu s cieľom získať priemyselné Man-džusko. Fašistické Taliansko sa zasa usilovalo ovládnuť jednu z posledných neobsadených afrických krajín - Etiópiu. Statoční etiópski vojaci nemali proti moderne vyzbrojenej talianskej armáde šancu. Francúzsko ani veľká Británia nezabránili tejto agresii ani prostredníctvom Spoločnosti národov. Mussoliniho beztrestnosť povzbudila aj Hitlera. Začiatkom marca 1936 Nemecko jednostranne zrušilo a bez jediného výstrelu vojensky obsadilo demilitarizované pásmo v Porýní. Prekvapení Francúzi boli nemilo zaskočení neočakávaným postojom svojho spojenca - Veľkej Británie. Veľká Británia začala v tomto období presadzovať appeasement - politiku ustupovania a uzmierovania agresora. Cieľom tejto politiky bolo „zachrániť mier" za každú cenu, t. j. aj za cenu ústupkov a na úkor záujmov i území štátov strednej a východnej Európy. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitlo najmä Rakúsko, Československo a Poľsko Hlavným realizátorom politiky appeasementu bol od roku 1937 britský ministerský predseda Nevílle Chamberlain [čembrlejn]. Dohody s Hitlerom chápal ako východisko pred komunísticko-boľševickou hrozbou.
Proti vláde i ľavicovému teroru ľudového frontu v Španielsku, ktorý zvíťazil v parlamentných voľbách, vypuklo v lete 1936 povstanie prívržencov generála Franca. Povstanie prerástlo do občianskej vojny. Na strane Franca vstúpili do vojny nemecké a talianske intervenčné vojská a na strane republikánov ľavicové sily z Kominterny podporované Moskvou. Najmä pre Nemecko bola španielska občianska vojna skúškou sily nemeckých zbraní i reakcie svetovej