Obnovenie Československej republiky II

Nemecká obrana však bola dobre vybudovaná a ťažké boje sa pretiahli až do októbra. Pri Dukle padlo 21 tisíc sovietskych a 1900 našich vojakov, vyše 67 000 ľudí bolo ranených či nezvestných.
Prevaha ťažkých nemeckých zbraní spôsobila 27. októbra 1944 pád Banskej Bystrice. Tisíce slovenských vojakov padli do zajatia, medzi nimi aj generáli Ján Golian a Rudolf Viest. Časť armády a partizáni ustúpili do hôr, odkiaľ za ťažkých podmienok v tuhej zime pokračovali v boji proti okupantom. Bratislavská vláda a prezident J. Tiso sa od samého začiatku postavili proti povstaniu, lebo trvali na existencii samostatného Slovenska. Zostali Nemecku verní až do konca, keď ho už opustili aj významnejší spojenci. Slovenské národné povstanie umožnilo Slovensku vstúpiť do povojnovej Európy po boku protifašistickej koalície a víťazných národov druhej svetovej vojny. Viazalo značné nepriateľské sily, čím patrilo k najväčším protifašistickým vystúpeniam v Európe, na ktorom sa zúčastnili aj predstavitelia 30 národov sveta.
2 Oslobodzovacie boje na Slovensku začala Červená armáda a 1. česko-slovenský armádny zbor už,.v.^!gpt^lib^_.i^44^tjya^_ až do mája 1945. Nä oslobodzovaní Slovenska sa podieľala aj rumunská armáda a partizáni. Proti nemeckým a maďarským jednotkám prebiehali ťažké boje pri Liptovskom Mikuláši, o vrch Polom pri Žiline a južne od Zvolena. 4. apríla 1945 bola oslobodená Bratislava.
V apríli 1945 prenikli sovietske, rumunské a československé oslobodzovacie jednotky aj na územie Čiech a Moravy. Do západných Čiech vstúpila americká armáda, ktorá sa zastavila na demarkačnej línii pri Plzni, ako sa dohodli veľmoci. Ťažké boje sa odohrali najmä v oblasti severnej Moravy, Krušných hôr a Prahy Nemci sa snažili český priestor udržať čo najdlhšie, preto boj proti ním začali vlastenci spontánne 1. mája 1945 v Přerove a v iných českých mestách. 5. mája 1945 vypuklo povstanie aj v Prahe. Organizátori Májového povstania chceli pred svetom odčiniť mníchovskú potupu národa. Červená armáda spolu s československým, rumunským a poľským vojskom urýchlila pražskú operáciu a 9. mája 1945 oslobodila Prahu.
3 Po komplikovaných rozhovoroch medzi londýnskym a moskovským centrom odboja, po zásahoch Sovietskeho zväzu do rokovaní prezident Beneš 4. apríla 1945 v Košiciach vymenoval prvú vládu Národného frontu Čechov a Slovákov na čele so Zdenkom Fíerlingerom. Táto vláda prijala 5. apríla 1945 Košický vládny program. Program formuloval zásady politiky novej vlády, spojenectvo so ZSSR, úlohu národných výborov ako základu štátnej správy, rovnoprávnosť Čechov a Slovákov, potrestanie zradcov a kolaborantov a konfiškáciu ich majetku, čo sa stalo základom budúceho znárodňovania. Prijatie spoločného programu občíanskodemokratíckým a komunistickým smerom bolo výnimočným javom v povojnovej Európe. Potvrdilo však prechod do sovietskej sféry vplyvu, čo uľahčilo komunistom boj o moc v budúcom štáte.