Príliš teplo na studenú vojnu

Jedným z míľnikov na ceste k studenej vojne a dôkazom o ideologizácii vzťahov medzi ZSSR a USA bol Stalinov prejav pred voľbami do Najvyššieho sovietu vo februári 1946. Stalin znechutený neochotou USA poskytnúť finančnú pomoc ZSSR, hoci stiahol svoje vojská z Iránu, hovoril o spojenectve v minulom čase. Pripomenul, že podľa marxisticko-leninskej ideológie je konflikt medzi kapitalizmom a socializmom nevyhnutný. Vyzval občanov na zvýšené pracovné úsilie v záujme obnovy hospodárstva krajiny, aby boli zdroje na tento konflikt dostatočne pripravené.
Stalinov prejav vzbudil v USA značné znepokojenie. Kroky sovietskej zahraničnej politiky si vysvetlili ako zásadne nepriateľské voči USA. Jedinou cestou, ktorá mohla zastaviť sovietske ambície, sa stala hrozba silou. V rovnakom duchu sa vyjadril v marci 1946 v často citovanom prejave z Fultonu aj W. ChurchilI:
..Od Štetina na Balte až po Terst na Jadrane bola spustená na európsku pevninu železná opona. Nemyslím, že Rusko chce vojnu. Chce však plody vojny a neobmedzenú expanziu svojej moci a svojho učenia... Nič tak neobdivujú ako silu a ničím tak nepohŕdajú ako slabosťou..."
Ďalším dôvodom na pritvrdenie zahraničnopolitickej stratégie bola skutočnosť, že prestíž ZSSR a komunistických strán v Európe víťazstvom nad fašizmom vysoko stúpla a predvojnový strach z boľševizmu ustúpil. Socialisti i komunisti získali výrazné zastúpenie v parlamentoch v Anglicku, Francúzsku i v Taliansku. Jy USA však na rozdiel od Európy priniesli voľby do Kongresu drvivú porážku demokratom, najmä pre ich umiernený postup voči komunistom. To bol signál pre Irezidenta H. Trumana. aby každý prejav komunistickej expanzie kdekoľvek vo/ S ;vete, hoci by sa uskutočnil bez zásahu Moskvy, pokladal za expanziu ZSSR. Tá-t to politika našla svoje vyjadrenie v doktríne „zadržiavania komunizmu", ktorá^ je od marca 1947 známa ako Trumanova doktrína. Význam jej prijatia americkým Kongresom bol v tom, že USA sa oficiálne rozhodli zaujať vedúcu úlohu v .slobodnom svete" a zabrániť rozširovaniu komunistickej moci. Poskytli finančnú pomoc Grécku a Turecku proti narastajúcej komunistickej hrozbe. Na ich tlak boli vo Francúzsku vylúčení z vlády komunisti a v Taliansku komunisti i socialisti. USA začali budovať vojenské základne v Stredozemnom mori a na rozdiel od situácie po prvej svetovej vojne sa nestiahli do izolacionizmu, ale aktívne zasahovali do európskej i svetovej politiky. / Súčasne bolo potrebné vyriešiť otázku odbytu tovaru, ktorý americká ekonomika produkovala vo väčšom množstve, ako si mohli európske krajiny dovoliť nakupovať. Povojnový hospodársky rozvrat vytváral živnú pôdu na narastanie vplyvu komunistov. Preto roku 1947 Amerika ponúkla Európe hospodársku pomoc, ktorá vošla do dejín ako Marshallov plán. Sovietsky zväz plán odmietol ako pokus USA rozdeliť Európu. Pod jeho tlakom odmietlo americkú pomoc aj Československo a Poľsko. Ako protiváhu americkým zámerom v západnej Európe Sovietsky zväz začal k sebe tesnejšie pripútavať východný blok a jeho socializácia sa začala dramaticky urýchľovať
Šestnásť krajín západnej Európy však plán prijalo a hospodárska pomoc vo výške 13 miliárd dolárov prispela k ich hospodárskemu rozvoju, sociálnej i politickej stabilite, ale aj k ich závislosti od USA.
2 Odlišný prístup mocností sa prejavil aj pri riešení osudov Nemecka. USA a Veľká Británia dávali prednosť obnove nemeckého hospodárstva a jeho návratu do európskej ekonomiky a netrvali na okamžitých reparáciách. Sovietsky zväz a do konca roku 1947 aj Francúzsko chceli čo najviac podlomiť ekonomický potenciál Nemecka, aby maximálne oddialili jeho návrat medzi európske mocnosti.