Roky nenásytnosti (1939-1942)

Druhá svetová vojna bola spočiatku agresiou totalitných štátov proti slabším a väčšinou menším štátom. Do polovice roku 1941 si agresori rozdelili takmer celú kontinentálnu Európu. Poľsko bolo prvou krajinou, ktorá sa postavila na ozbrojený odpor voči nemeckej agresii. Nemci však boli v početnej i technickej prevahe a ani statočnosť a obetavosť poľskej armády ich nedokázala zastaviť. Veľká Británia a Francúzsko síce 3. septembra 1939 vyhlásili Nemecku vojnu, ale neposkytli Poľsku ozbrojenú pomoc a namiesto ofenzívy vyhlásili blokádu Nemecka. Historici nazývajú túto vojnu „čudná". (2 Nemecká armáda odpovedala na blokádu ponorkovou vojnou namierenou nielen voči vojenským, ale aj obchodným plavidlám. Počas nemeckej ofenzívy v Poľsku obsadila po 17. septembri 1939 Červená armáda, podľa nemecko-so-vietskeho paktu, východnú časť Poľska. Do sovietskeho zajatia padlo množstvo poľských vojakov a dôstojníkov, z ktorých takmer 22 tisíc ranou do tyla tajne postrieľali. Najviac ich zahynulo v Katynskom lese. Cieľom týchto brutálnych opatrení bolo odstrániť poľských vodcov, aby sa územie ľahšie ovládalo. Na základe vnútených zmlúv boli sovietske posádky umiestnené aj v pobaltských republikách - v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Koncom septembra 1939 Poľsko kapitulovalo a jeho územie bolo rozdelené na tri časti: severozápad bol pripojený k Nemecku, východ k ZSSR a v južnej časti Nemci vytvorili Generálny gouvernement so sídlom v Krakove. Poliaci stratili prístup k vyššiemu vzdelaniu, nesmeli používať telefón ani rádio, venovať sa kultúre ani športu. Poľskí židia boli vylúčení z občianskeho života a prinútení sústrediť sa do get. kde umierali od hladu. Najväčšie bolo varšavské geto. Neskôr nacisti na poľskom území vybudovali najstrašnejšie koncentračné a likvidačné tábory, kde našlo smrť niekoľko miliónov ľudí z celej Európy. Čierny dym nad tábormi sa stal jedným zo symbolov druhej svetovej vojny. Medzi civilmi zahynul každý piaty Poliak. 2 Veľká Británia a Francúzsko vzápätí rozpútali otvorenú protisovietsku kampaň, ktorá kulminovala počas ..zimnej vojny" medzi Fínskom a ZSSR. Fínsko, podporované Veľkou Britániou a Francúzskom, odmietlo požiadavky ZSSR upraviť hranice v oblasti Karelskej šije nad Leningradom. Vojna sa skončila podpísaním mieru v marci 1940. Za agresiu bol ZSSR vylúčený zo Spoločnosti národov. Fínsko uhájilo svoju nezávislosť, ale ZSSR posunul svoju hranicu o 150 km na sever.
Aj Rumunsko muselo odstúpiť Sovietskemu zväzu Besarábiu a severnú Bukovinu. Na obsadených územiach v Pobaltí i v Rumunsku vytvoril Sovietsky räz nové „socialistické" republiky.
Na jar 1940 sa nacistické Nemecko pripravovalo na ďalšie vojenské operácie na Západe. Ich cieľom bolo ovládnuť čo najväčšie územie od Škandinávie po Francúzsko s jeho surovinovými a hospodárskymi zdrojmi. Takto posilnený chcel Hitler napadnúť Veľkú Britániu. 9. apríla 1940 nemecké vojská uskutočnili mohutný námorný a letecký výsadok v Dánsku a ešte v ten istý deň ho obsadili. V rovnakom čase sa začala aj invázia do Nórska. Tu však narazili na húževnatý odpor podporovaný aj britskými a francúzskymi vojakmi. Nórsko kapitulovalo až 10. júna 1940.
Začiatkom mája 1940 nemecké vojská zaútočili na Holandsko, Belgicko a Luxembursko