Koniec snov o svetovláde II

O otvorení druhého frontu vo Francúzsku sa rozhodovalo už dlhší čas. Veľká Británia navrhovala vytvoriť druhý front cez Balkán, kde chcela využiť silné protinacistické hnutie a súčasne zabrániť, aby strednú a južnú Európu okupoval Sovietsky zväz. Nakoniec však zvíťazil plán otvoriť druhý front na Západe. Na inváziu bolo potrebné zabezpečiť veľké množstvo plavidiel na prepravu vojakov i špeciálnej výzbroje. Aj Nemci sa na očakávané vylodenie spojencov pripravili vybudovaním obranného systému - tzv. Atlantického valu. Spojencom sa však podarilo v Nemcoch vyvolať dojem, že vylodenie sa uskutoční inde a tak sa ich rozsiahla operácia Overlord 6. júna 1944 v Normandii podarila. Veliteľom spojeneckých amerických, kanadských, britských jednotiek a spolu s nimi aj bojovníkov iných národov bol americký generál Dwight Eisenhower [ejzen-hauer]. Spojenci sa snažili využívať najmä letectvo a delostrelectvo, a šetriť životy svojich vojakov. V auguste vypuklo povstanie v Paríži a do septembra bolo oslobodené Francúzsko a veľká časť Belgicka. Nemecké vojská boli však stále bojaschopné.
Červená armáda do leta 1944 oslobodila celé územie ZSSR a vstúpila do Poľska. Vo Varšave vypuklo protinacistické povstanie. Červená armáda však neposkytla povstalcom pomoc, hoci stála na druhom brehu Visly. Nacisti povstanie krvavo potlačili. Zahynulo 180 tisíc obyvateľov a mesto bolo na rozkaz Hitlera takmer úplne zničené. V Rumunsku a v Bulharsku sa uskutočnil protinacistický prevrat a obidva štáty pristúpili k protifašistickej koalícii. Juhoslovanská oslobodzovacia armáda na čele s maršalom Títom oslobodila väčšinu územia bývalej Juhoslávie a spolu s Červenou armádou aj Belehrad. Vzápätí Červená armáda vstúpila na územie Slovenska a začiatkom roka 1945 do Nemecka. Časť nemeckých generálov si uvedomovala bezvýchodiskovosť situácie a pokúšala sa nadviazať so Spojencami rozhovory o mieri. Atentát na HitleraJjúJ_1944), ktorý pripravovali najvyššie nemecké vojenské kruhy, sa nevydaril. Naopak, Hitler vyzval armádu i nemecký národ na zúfalý odpor. Do armády boli povolaní aj 16-roční chlapci a starí muži. Angloamerické letectvo nemilosrdne bombardovalo veľké nemecké mestá tzv. kobercovými náletmi. Počas dvoch náletov vo februári 1945 boli úplne zničené historické Drážďany, kde za jedinú noc zahynulo vyše 120 000 ľudí. Poslednou veľkou nemeckou vojenskou operáciou boli boje v Ardenách. Po jej neúspechu sa Nemci už len bránili. Anglo-americkí spojenci dosiahli významné úspechy aj v Azii a Tichomoří. Japonská ekonomika nestačila zásobovať armádu a ani obetavosť japonských vojakov, hraničiaca s fanatizmom, nedokázala zastaviť postup spojeneckých vojsk. Japonci považovali vzdanie sa v boji za urážku celej rodiny preto pred zajatím volili radšej samovraždu. Príznačné boli obete mladých japonských letcov-sa-movrahov (kamikadze). Blížiaci sa koniec vojny vyžadoval od Spojencov koordináciu záverečných operácií i riešenie povojnových problémov. 0 tom sa rokovalo na konferencii Veľkej trojky v Jalte na Kryme vo februári 1945. Presne sa dohodli línie postupu spojeneckých vojsk v Európe i otázky povojnového usporiadania sveta. Sovietsky zväz si zabezpečil sféry vplyvu v juhovýchodnej a strednej Európe. Rozhodlo sa o povojnovom rozdelení Nemecka do okupačných pásem. Rokovalo sa aj o vstupe ZSSR do vojny proti Japonsku do troch mesiacov po skončení vojny v Európe. Nezhody však nastali pri riešení hraníc i zloženia vlády v Poľsku. Napokon sa Stalin, Churchill a Roosevelt dohodli na zvolaní konferencie Spojených národov na 25. apríla 1945 do San Francísca, kde mal byť prijatý definitívny text Charty Organizácie Spojených národov. OSN sa mala stať organizáciou na mierové riešenie povojnových konfliktov vo svete. 5 V polovici apríla 1945 začala Červená armáda útok na Berlín a po ťažkých pouličných bojoch ho 2. mája dobyla. Niekoľko hodín predtým spáchal Hitler
vo svojom hlavnom stane v Berlíne samovraždu. Keď vypuklo 5. mája 1945 Pražské povstanie, uskutočnili sovietske vojská poslednú operáciu druhej svetovej vojny v Európe. Kapitulácia nemeckých vojsk bola podpísaná 7. mája 1945 v Remeši a 8. mája 1945 v Berlíne na území obsadenom Červenou armádou. Na druhý deň sovietske vojská oslobodili aj Prahu. Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa skončila.
_______________