Roky nenásitnosti II

Blesková vojna bola založená na rýchlom a mohutnom útoku dobre vycvičenej armády , ktorú podporovali silné tankové a  motorizované jednotky a výsadkové oddiely Vojenské akcie podporovalo letectvo útočiace aj na civilné obyvateľstvo najmä vo veľkých mestách. Zvyšovali psychologický účinok strachu a beznádeje. Hoci Belgicku prišla na pomoc francúzska armáda a britský expedičný zbor, nemeckým vojskám sa podarilo obísť opevnenú Maginotovu líniu, na ktorú sa Francúzi pri obrane najviac spoliehali, a zo severu cez Ardeny napadnúť aj Francúzsko. Nemci rýchlo postupovali. Časť britských vojsk sa cez kanál La Manche chaoticky stiahla do Veľkej Británie. Pri Dunkerque [dankerku] stratili Briti takmer 70 tisíc vojakov a celá výzbroj ostala na francúzskom pobreží ako korisť hitlerovcov. Veľké straty malo aj britské loďstvo. Zo 693 lodí, ktoré sa zúčastnili na záchrane obkľúčených vojsk, bolo 224 potopených a rovnaké množstvo poškodených.
14. júna 1940 Nemci bez boja obsadili Paríž a 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo. Kapitulačný akt podpísali Francúzi v lese pri Compiégne [compíén] presne v tom istom železničnom vagóne ako roku 1918 Nemci SeverriíTČasť vrátane Paríža Nemecko okupovalo a južná časť ostala v správe pronacistickej vlády vo Víchy [viši] na čele s maršalom Pétainom [peténom]. Časť francúzskych vojsk, ktorej sa spolu s anglickým expedičným zborom podarilo stiahnuť z Francúzska, pokračovala v boji proti Nemecku pod velením generála Charle-sa de Gaulla [čárla de góla].
4 V lete 1940 Nemci zaútočili na Veľkú Britániu. Na jej územie sa uchýlili exilové vlády viacerých okupovaných európskych štátov. Plánovanému vylodeniu sa nemeckej armády predchádzali mohutné letecké nálety na najväčšie anglické mestá. V leteckej vojne o Anglicko sa však odpor Britov nepodarilo zlomiť nielen zásluhou vynálezu radaru, ale aj zásluhou politiky nového predsedu vlády Wínstona Churchilla [vinstna čerälaJT
5 Po neúspechu v bitke o Anglicko na jeseň 1940 vytvorilo Nemecko, Taliansko a Japonsko Pakt troch, ku ktorému sa pridalo aj Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko, Juhoslávia a Slovensko. Taliani obsadili Albánsko a vtrhli do Grécka. Vzápätí preniesli svoje aktivity do Afriky. Na jar 1941 sa do bojov na Balkáne zapojilo aj Nemecko a obsadilo Juhosláviu (kde vznikol satelitný štát Chorvátsko) a Grécko. Súčasne do Líbye presunuli tankový zbor maršala Erwina Rommela. Britské vojská zostali obkľúčené v Tobruku. Napriek dlhým bojom sa však Nemcom nepodarilo vytlačiť Angličanov z Egypta a zmocniť sa Suezského prieplavu.
6 22. júna 1941 porušilo Nemecko pakt o neútočení a s vojenskou pomocou svojich satelitných spojencov bez vypovedania vojny zaútočilo na Sovietsky zväz. Nemecké vojská využili moment prekvapenia. Bleskovými útokmi na fronte dlhom od Baltského po Čierne more rýchlo postupovali troma hlavnými smermi - na Moskvu, Leningrad a Kyjev. Do nemeckého zajatia padli tisíce sovietskych vojakov. Leningrad (Sankt Peterburg) sa koncom septembra 1941 dostal do obkľúčenia. Počas nasledujúcich 900 dní blokády zomrelo na následky hladu, zimy a bombardovania 800 000 Lenigradčanov, ale mesto sa nevzdalo. Sovietskym orgánom sa taktiež podarilo evakuovať strategicky významné priemyselné závody za Ural. Nemecký útok na hlavné mesto Moskvu sa za cenu veľkých obeti podarilo zastaviť až v decembri 1941. Taktika ..bleskovej vojny" a s ňou aj mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády stroskotali. Prepadnutie Sovietskeho zväzu sa stalo prelomovou udalosťou druhej svetovej vojny. Pripojením sa ZSSR k Atlantickej charte v septembri 1941 vznikla koaličná Veľká trojka (Veľká Británia. USA, ZSSR) bojujúca proti štátom „Osi" (Nemecko, Taliansko. Japonsko). Rozloženie protivníkov vo vojne sa stalo prehľadnejšie.
"7 Japonsko chcelo roku 1941 ovládnuť východnú Áziu a Tichomorie Po agresii v Číne a Indočíne 7. decembra 1941 letecky napadlo námornú základňu USA Pearl Harbor [pérl hárbr] na Havajských ostrovoch. Vstupom USA do bojov sa vojna rozšírila takmer na celú zemeguľu.