Čas sĺz a čas nádejí

Po porážke Nemecka prevzali moc na jeho území vlády štyroch okupačných mocností - USA, ZSSR, Veľkej Británie a Francúzska V krajine panovala deštrukcia a chaos. Milióny ľudí v Európe bolí v pohybe. Vracali sa zo zajateckých táborov, väzení, z presídľovadch území, z nútených prác. Otvorili sa brány koncentračných táborov a na verejnosť prenikla skutočná pravda o krutosti a neľudských podmienkach v nich. Rodiny hľadali svojich blízkych a mnohí bývali v troskách či v núdzových obydliach. Zohnať potraviny bolo veľmi ťažké. Do vojnou zničených krajín prichádzala americká humanitná pomoc - UNRRA V jej balíčkoch boli najmä potraviny
Na prelome júla a augusta 1945 sa konala v Postupime pri Berlíne tretia schôdzka Veľkej trojky. Z pôvodných protagonistov sa na nej zúčastnil iba J. V. Stalin, lebo po smrti Roosevelta zastupoval USA nový americký prezident Har-ry Truman [hery trumen] a W. ChurchiUa po britských voľbách vystriedal nový ministerský predseda Clement Atlee [klement etlí]. Na konferencii sa rozhodlo o opatreniach voči porazenému Nemecku. Nemecko malo byť dôsledne odzbrojené, fašizmus a nacizmus vykorenený a spoločnosť sa mala postupne demokratizovaf. Spojenci sa dohodli na výške nemeckých reparácií, z ktorých polovica smerovala do Sovietskeho zväzu. Súčasne určili hranice povojnových štátov. Západná hranica Poľska bola stanovená na riekach Odra a Nisa. Sovietsky zväz ako jediný zo spojencov si nechal takmer všetky územia, ktoré získal ešte ako spojenec Nemecka na začiatku vojny - časť Poľska, Fínska. Rumunska, pobaltské štáty a neskôr bola z bývalého Československa pripojená aj Podkarpatská Rus. Oklieštené územie Nemecka i Rakúska bolo rozdelené na štyri okupačné pásma a rovnako bol rozdelený aj Berlín. Súčasne sa rozhodlo o odsune nemeckého obyvateľstva z Československa, Poľska a Maďarska. Odsun prebiehal v povojnových rokoch a mal masový charakter. Stal sa príčinou mnohých krívd a tragédií, pretože sa pri ňom uplatňoval princíp kolektívnej viny. Konferencia rozhodla aj o individuálnom potrestaní zločinov proti mieru a ľudskosti.
Na prelome rokov 1945-1946 sa v rozbombardovanom Norimbergu konal medzinárodný súd nad hlavnými nacistickými vojnovými zločincami. 12 z nich bolo odsúdených na smrť, 3 na doživotné väzenie a 4 na 10-20 rokov väzenia. Podobné procesy sa neskôr konali s kolaborantmi aj v iných európskych štátoch, často ešte s tvrdšími postihmi. Napr. Francúzi vydali 2071 rozsudkov smrti. Američania po porážke Japonska vydali 265 rozsudkov smrti a 140 rozsudkov doživotného väzenia. Pred národmi však ostali aj skryté zločiny, ktorých sa dopustili víťazi. 2 Počas Postupimskej konferencie ešte pokračovali boje v Ázii. Do leta 1945 Japonsko stratilo už takmer všetky dobyté územia, lebo okrem Američanov sa proti nemu postavili aj národnooslobodzovacie hnutia porobených krajín. Japonská armáda však stále bojovala na území Číny. Japonské vládne kruhy odmietli kapitulovať, chceli dosiahnuť kompromisný mier a ponechať si časť dobytých území. Radoví vojaci boli rozhodnutí bojovať až do „slávneho konca". Mnohí z nich bránili svoje pozície v džungli aj niekoľko rokov po skončení vojny. Ťažké bombardéry B-29 systematicky bombardovali japonské mestá. V marci bolo napalmovými bombami zničené Tokio, kde zahynulo vyše 100 tisíc ľudí. Na rozkaz amerického prezidenta Trumana bola 6. augusta 1945 zvrhnutá prvá atómová bomba na Hirošimu a 9. augusta ďalšia na Nagasaki. Svet vstúpil do atómovej éry. USA si týmto činom chceli vynútiť okamžitú kapituláciu Japonska a súčasne pred celým svetom demonštrovať svoju vojenskú prevahu. Z vojenského hľadiska však nebolo nevyhnutné použiť atómovú zbraň. Podľa Postupimskej dohody 8. augusta 1945 vypovedal vojnu Japonsku aj Sovietsky zväz a za 21 dní ťažkých bojov na území Číny porazil jeho vojská.
________________