Čas sĺz a nádejí II

14. augusta 1945 japonská vláda prijala kapituláciu. Cisár Hirohito o tom nasledujúci deň informoval národ prostredníctvom rozhlasu - prvý raz v histórii cisárstva. Časť armády však nezložila zbrane. Bezpodmienečná kapitulácia Japonska bola podpísaná 2. septembra 1945 na palube bojovej americkej lode Missouri v Tokijskom zálive. Kapituláciu prijal generál MacArthur, ktorý velil spojeneckým okupačným jednotkám v Japonsku. Za spojencov sa na nej zúčastnili predstavitelia deviatich štátov - USA. Veľkej Británie, ZSSR. Číny, Francúzska, Holandska, Austrálie, Kanady a Nového Zélandu. Druhá svetová vojna sa definitívne skončila.
3 Bilancia vojny bola neobyčajne ťažká. Svetový konflikt vtiahol na bojiská 61 štátov, čo tvorilo 80 % obyvateľov Zeme. Bojovalo sa na území 40 štátov a zahynulo takmer 60 miliónov ľudí, z toho asi 27 miliónov na bojiskách. Statisíce ľudí v zázemí zahynulo pri bombardovaní, pri postupe frontu, v národnooslobodzovacom hnutí, vo väzení. Svet sa ťažko vyrovnával s pravdou o koncentračných a vyhladzovacích táboroch, kde sa nacisti priam priemyselným spôsobom pokúsili vyvraždiť vybrané národy a etnika. 40 % židovskej populácie, asi 6 mil. Židov, bolo poslaných na smrť (holokaust). Taktika „spálenej zeme" spôsobila obrovské škody v priemysle i v poľnohospodárstve. Najťažšie bola postihnutá Európa. Veľká Británia a Francúzsko stratili rozhodujúci vplyv na medzinárodnú politiku a postupne strácali aj svoje kolónie. Jedine USA, ktorých územia sa vojna bezprostredne nedotkla, vyšli hospodársky i politicky posilnené. Hoci Sovietsky zväz patril k víťazom, počas vojny utrpel veľké škody, pričom ľudské straty dosiahli 27 miliónov. Jeho medzinárodná prestíž však vzrástla a vďaka vojenskej sile bol akceptovaný ako druhá svetová veľmoc. Porážka nacizmu a fašizmu obnovila v západnej Európe parlamentnú demokraciu, víťazstvo ZSSR však upevnilo Stalinove pozície i jeho diktatúru nielen v Sovietskom zväze, ale aj v krajinách obsadených Červenou armádou, ktoré sa po vojne ocitli v sovietskej sfére politického vplyvu. Osud národov strednej a východnej Európy na štyri desaťročia poznamenal určujúci vplyv politiky Sovietskeho zväzu. Vojna Európu nezjednotila, ale znovu rozdelila. Hrôzy vojny, ktoré ťažko zasiahli vojakov, zázemie i civilné obyvateľstvo, poznamenali psychicky všetkých, čo prežili. Prejavilo sa to aj v politickej sfére. Vzrast popularity Stalina i zásluhy Červenej armády na porážke nacizmu zvýšili prestíž ultraľavicových hnutí nielen v krajinách strednej a východnej Európy, ktorú oslobodila Červená armáda, ale aj v Taliansku, Francúzsku, ba aj v Ázii. Čas povojnového oddychu bol krátky, čoskoro prerástol do „studenej vojny".