Slovensko na mape Európy

Obdobie od vyhlásenia autonómie Slovenska 6. októbra 1938 do zániku ČSR 14.-15. marca 1939 nazývame obdobím drahej Česfco-slovenskej republiky. Predsedom päťčlennej autonómnej vlády Slovenskej krajiny bol Jozef Tiso. Voľby do slovenského autonómneho snemu sa konali v decembri 1938. Na jeseň 1938 sa ostatné politické strany zlúčili s Hlinkovou slovenskou ľudovou stranou, ktorá sa premenovala na Stranu slovenskej národnej jednoty. Ďalej pracovali strany maďarskej a nemeckej národnostnej menšiny Rozpustené boli Komunistická strana Slovenska a sociálnodemokratická strana. Radikálny prúd v HSLS na čele s Vojtechom Tukom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským sa s podporou Hlinkovej gardy a vysokoškolskej mládeže usiloval o úplnú samostatnosť Slovenska. Umiernený prúd HSLS reprezentovaný Jozefom Tisom, Karolom Sidorom, Martinom Sokolom a podporovaný väčšinou členov strany sa prikláňal k postupnému vývoju k štátnej samostatnosti. Mníchovský diktát však pre hitlerovské Nemecko znamenal iba začiatok likvidácie Československa. Keďže jeho cieľom bolo pripojiť Čechy a Moravu k Nemecku bez rozpútania vojny, Hitler podporoval snahy radikálnych kruhov HSLS. Hrozil rozdelením Slovenska medzi Maďarsko a Poľsko, ktoré tiež mali záujem na zániku Československa. Nakoniec sa priklonil k myšlienke samostatného Slovenska podriadeného Nemecku. Sprostredkovateľom rokovaní medzi nacistami a HSLS bol predák slovenských Nemcov Franz Karma sin
Česko-slovenská vláda a najmä jej vojenské kruhy preceňovali vplyv radikálov na slovenský politický život. V snahe zachrániť celistvosť štátu sa rozhodli vojensky zasiahnuť na Slovensku. 9.-10. marca 1939 armáda a četnictvo obsadili významné budovy vo väčších mestách, komunikácie a zatkli vyše 250 aktivistov HSLS a Hlinkovej gardy. J. Tiso bol odvolaný z funkcie predsedu slovenskej vlády a nahradil ho Karol Sidor. Nacisti využili tieto udalosti na zosilnenie svojho tlaku na slovenských predstaviteľov. K. Sidor však odmietol nemecký nátlak na vyhlásenie samostatnosti Slovenska. Aj jeho zásluhou sa tzv. Homolov puč skonči] po dvoch dňoch fiaskom. J. Tiso vzápätí prijal Hitlerovo pozvanie do Berlína. Nemecký kancelár otvorene vyhlásil, že v najbližších hodinách skoncuje s Česko-Slovenskom, pričom osudy Slovenska necháva otvorené záujmom jeho susedov. Jediným východiskom by mohlo byť vyhlásenie slovenskej samostatnosti. J. Tiso vyhlásil, že takéto rozhodnutie môže urobiť iba Slovenský snem. 14. marca 1939 po Tisovej správe Slovenský snem jednomyseľne legitímnym spôsobom odhlasoval vznik Slovenského štátu, čím zabránil okupácii Slovenska a rozdeleniu krajiny medzi susedné štáty.
2 15. marca 1939 obsadila nemecká armáda Čechy a Moravu a vyhlásila okupačnú správu v Protektoráte Čechy a Morava. Emil Hácha mal naďalej ostať prezidentom a úzko spolupracovať s ríšskym protektorom. Politikou „cukru a biča" i za pomoci gestapa (nemeckej tajnej polície) ovládlo Nemecko české územie. Na výročie vzniku republiky - 28. októbra 1939 vypukli v Prahe demonštrácie proti okupantom, ktoré bolí brutálne potlačené. Pohreb jednej z obetí - študenta Jana Opletala sa zmenil opäť na veľkú protinemeckú demonštráciu. Tragickou odpoveďou 17. novembra 1939 bolo zatvorenie českých vysokých škôl, poprava študentských vodcov a uväznenie tisícky študentov v nemeckých koncentračných táboroch. Na pamiatku týchto udalostí bol 17. november po vojne vyhlásený za Medzinárodný deň studentstva.