Slovenskú republiku (názov platil od prijatia ústavy 21. júla 1939) postupne uznali všetky vtedajšie veľmoci s výnimkou USA. Ich vzťah k Slovensku sa menil v priebehu vojny podľa vývoja na frontoch. Najhoršie vzťahy malo Slovensko s Maďarskom, ktoré 16. marca 1939 okupovalo Podkarpatskú Rus, 23. marca zaútočilo na východné Slovensko a bombardovalo Spišskú Novú Ves. Slovensko dokázalo čeliť útoku, ktorého cieľom bolo pripojiť celé Slovensko k Maďarsku. Tento incident vstúpil do dejín pod názvom „ma/á vojna". 25. marca 1939, po zastavení maďarského postupu do vnútrozemia, na nátlak Nemecka a vidiac odhodlanie slovenských obrancov, uzavreli obidve bojujúce strany prímerie. Zahraničnopolitický bola Slovenská republika závislá od Nemecka, s ktorým už 23. marca 1939 uzavrela Zmluvu o ochrannom pomere medzí Nemeckou ríšou a Slovenským štátom. Slovenská vláda bola nútená vzdať sa samostatnej zahraničnej politiky, armáda bola podriadená nemeckej, ba i hospodárstvo sa malo prispôsobiť nemeckým záujmom. Oklieštené územie Slovenska s rozlohou 38 055 km' tvorilo 6 žúp. (Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska, Pohronská, Tatranská a ŠarišsT4 Úspechy slovenského hospodárstva nepochybné podmienila samostatnosť i vojnová konjunktúra, zvýšený dopyt po surovinách a potravinách, ale aj talent skúsených odborníkov, akými bolí Peter Zaťko. Imrich Karvaš, Gejza Medrický a iní, ktorí sa usilovali o čo najväčšiu samostatnosť slovenskej ekonomiky. Zbrojárska výroba v Považskej Bystrici, Dubnici, Trnave, Ružomberku, Podbrezovej i rozvoj poľnohospodárstva zabezpečili stabilitu slovenskej koruny, ktorá patrila k najhodnotnejším menám v Európe. Na rozdiel od väčšiny európskych krajín sa dali základné potraviny a mnohé výrobky bežnej potreby kúpiť voľne v obchodnej sieti či na trhu. Po vzniku Slovenskej republiky muselo zo Slovenska odísť asi 80 000 obyvateľov českej národnosti, ktorí pracovali v štátnych službách, verejnej správe, doprave, školstve, zdravotníctve i v umení. Ich odchod uvoľnil tisíce pracovných miest pre slovenskú inteligenciu. Ďalšie pracovné miesta sa uvoľnili po deportácii židovských obyvateľov. Mnoho vysokých funkcionárov HSLS a Hlinkovej gardy sa obohatilo na tzv. arízácíi židovského majetku. 30 tisíc slovenských robotníkov každoročne našlo výhodnú prácu v Nemecku po narukovaných vojakoch. Pracovné príležitosti však ponúkala aj výstavba nových priemyselných závodov. Začala sa výstavba Oravskej priehrady a vodných elektrární na Váhu. Hospodárska prosperita sa prejavila aj v podpore školstva a vedy - v lete 1939 bola z Košíc do Bratislavy premiestnená Slovenská vysoká škola technická, vznikla Prírodovedecká fakulta Slovenskej univerzity, Vysoká škola obchodná a 26 nových stredných škôl po celom území. Bola založená Slovenská akadémia vied a umení. Okrem Slovenského národného divadla pracovali ešte dve nové profesionálne scény - divadlo v Martine a v Prešove. Matica slovenská organizovala celonárodnú zbierku na slovenský zlatý poklad. Jej správcom bol spisovateľ Jozef Cíger-Hronský. Dejiny hospodárskej politiky Slovenskej republiky vykazujú množstvo opatrení, ktorých cieľom bola obrana slovenských záujmov pred Nemeckom, čo sa prejavilo aj po vypuknutí Slovenského národného povstania v jeho hospodárskom zabezpečení.