Dlho som premýšľala, čo napíšem o našej škole. Možno by som toho vedela napísať veľa. Keby som na túto školu chodila dlhšiu dobu. Nuž, za tých pár mesiacov mám omnoho menej pocitov a zážitkov ako ostatní moji spolužiaci.
Ale potom som si uvedomila jednu vec. Keďže som chodila na dve stredné školy, mám možnosť porovnávania.
Keď som začala chodiť na Obchodnú akadémiu vo Zvolene, ľutovala som ostatných, a najmä tích, čo išli na gymnáziá. Myslela som si, aké mám šťastie, že som na takej ľahkej škole. Aj keď som mala známky také, aké som mala. Ale keď som sa presťahovala do Košíc a začala som chodiť sem, ľutovala som tých, ktorí chodia na OA vo Zvolene.
Veľa žiakov na tejto škole si neuvedomujú, aké majú šťastie, že sú na tejto škole. Možno vám všetkím prídu tieto slová úplne smiešne, ale je to tak. Prístup je tu úplne iný ako tam.
Ale najprv začneme spoločnými znakmi. Moja terajšia škola sa nachádza na sídlisku Nad Jazerom. Moja stará škola sa nachádzala na sídlisku Zlatý potok. Aká irónia, že obe sídliská majú niečo spoločné s vodou. Ale to ešte nie je všetko. Táto škola má adresu Polárna 1 a moja stará škola bola na Lieskovskej ceste a číslo bolo tiež 1. Náhoda alebo osud? Ale je to sranda.. Čo sa týka budovy, táto škola mi príde ako také malé bludisko, pretože má síce len dve poschodia, ale dve schodiská. Prvý rok som myslela, že zablúdim len cestou na WC. Vo Zvolene sme mali 4 poschodia a len jedny schody.
A zariadenie školy? Čo sa tejto školy týka, je na tom troška lepšie, pretože vo Zvolene nebol žiadny bufet. Jediné, z čoho celá škola žila bol automat na bezkofeínovú kávu. Takže nič moc. Jedáleň však na tom bola o troška lepšia, pretože sme mali na výber dve jedlá. Mäsité a bezmäsité. Tu však na obedy nechodím, takže to chuťovo neviem porovnať. My sme však mali jedáleň v inej budove. A tak isto aj telocvičňu. Za ňou väčšinou fajčili učitelia, prípadne niekedy aj žiaci. Telocvičňu sme však mali len jednu, no zato bola v omnoho lepšom stave a nemala som v nej pocit, že sa každú chvíľku zrúti. Ale na tejto škole je posilňovňa na dosť dobrej úrovni, pretože vo Zvolene sme mali stroje z roku päť pred Kristom.
Ale dosť bolo o zariadení školy, mohla by som sa troška venovať aj predmetom. Skúsim najprv účtovníctvo, pretože v ňom u mňa nastal obrovský obrat. Vo Zvolene som mala skoro samé štvorky a trojky a tu mám čisté jednotky. No ja si myslím, že to nebude mnou, ale troma rôznymi učiteľkami. V druhom ročníku som mala istú pani učiteľku, ktorá podľa môjho názoru mala byť už pár desaťročí na dôchodku. Zastaraný prístup a zlé vysvetlené učivo robilo svoje. A tie písomky.. Keď porovnám, že tu píšeme čisto príklady a v starej škole len samú teóriu.. Tak to je sakra rozdiel. Takže decká, vy len môžete byť radi, že máme takú učiteľku, akú máme a učíme sa tak, ako sa učíme. Čo sa týka ekonomiky, na tejto škole sa mi páči skúšanie, ktoré je troška menej časté. Vo Zvolene sme mali taký systém, že za jednu hodinu boli odpovedať aj traja a viackrát sa stalo, že niekto bol odpovedať aj trikrát za dva týždne. Učiteľ mal vymyslené také dačo s kockami. To už neriešim. Čo sa týka slovenčiny, tu niet o čom. My sme o dataprojektore mohli snívať. Mali sme na celej škole „až“ jeden a ten sa aj tak nepoužíval. Ostatné predmety sa mi už veľmi nechce rozoberať..
A tak na záver len dodám pár slov.. Ľudia, vážne, buďte radi, že ste tu. Áno, niekedy je to tu na porazenie, ale verte, že toto nie je to najhoršie. Kto to neskúsil, nevie o čom hovorím, ale verte mi, že mám pravdu. A mimo to, veď máme pred sebou už len rok a pol, a ja si myslím, že to zvládneme..