Vznik sovietského bloku

Pod sovietskym blokom rozumieme geopolitické zoskupenie krajín východnej Európy okolo Sovietskeho zväzu. Vznikol pomocou diplomatických, ideologických, hospodárskych i vojenských nástrojov, realizovaných ZSSR v priebehu a po skončení 2. svetovej vojny. Predpokladom jeho vzniku bola vojenská a politická expanzia ZSSR na Balkán a do strednej Európy v dôsledku udalostí 2. svetovej vojny.
Vojenskej prítomnosti ZSSR v tejto oblasti vždy predchádzali diplomatické rokovania, ktoré mali dať plánom Moskvy „legálnu" podobu. Prvým krokom k rozšíreniu územia Sovietskeho zväzu bola Zmluva o neútočení s Nemeckom (pakt Molotov-Ribbentrop) z augusta 1939. Jej tajným protokolom si ZSSR a Nemecko rozdelili sféry vplyvu v Európe. Týkala sa najmä územia Poľska, Fínska, pobaltských štátov a rumunskej Besarábie. Keďže ZSSR sa počas vojny pripojil k protihitlerovskej koalícii, podarilo sa mu obsadené územia udržať aj po skončení vojny. Rozdelenie sfér vplyvu po Teheránskej, Jaltskej i Postupim-skej konferencii posunulo záujmy ZSSR ešte ďalej na západ. Po skončení vojny sa sovietska politika sústredila na upevnenie pozícií ZSSR vo východnej a strednej Európe. Cieľom bolo nastoliť v obsadených krajinách režimy naklonené Moskve. Pozornosť sa sústredila na utváranie vlád „priateľských" voči ZSSR a diplomacia vsadila aj na slovanskú vzájomnosť. Navyše, na území Rumunska, Maďarska a Bulharska, bývalých spojencov Nemecka, - zostali sovietske vojská po vojne automaticky tak ako v okupačnom pásme v Nemecku a Rakúsku. Na základe zmluvy z roku 1945 zostali sovietski vojaci i v Poľsku. Poslaním vojsk bolo zaručiť prosovietsky orientovaný vývoj v týchto krajinách.
2 Na jeseň 1947 začala Moskva systémovo kontrolovať formujúci sa východný blok. V septembri 1947 sa v poľskej Sklárskej Porebe konala konferencia deviatich komunistických strán, vrátane francúzskej a talianskej, kde sa oficiálne konštatoval koniec spolupráce bývalých vojnových spojencov a rozdelenie sveta na dva nepriateľské bloky - socialistický a imperialistický. Úlohou komunistických strán bolo zaistiť spoluprácu krajín sovietskeho bloku. Na to mal slúžiť Informačný výbor komunistických a robotníckych strán (Informbyro), ktorý bol na konferencii založený. Moskva tak získala nástroj na ovládanie východoeurópskych krajín, kde komunistické strany buď už získali úplnú kontrolu, alebo mali vedúce postavenie v koaličných vládach. Do jari 1948 bol pod tlakom Moskvy vo všetkých krajinách východného bloku nastolený monopol komunistickej moci.
Sovietska okupačná zóna v Nemecku sa stala satelitom Moskvy až potom, keď už bolo rozhodnuté, že Nemecko zostane rozdelené. Nemecká demokratická republika vznikla v októbri 1949, ale do východného bloku bola začlenená až potom, keď Spolková republika Nemecko bola roku 1954 zahrnutá do NATO.