Sovietizácia Československá

Po februárovom prevrate roku 1948 sa komunisti usilovali sústredil všetku moc do svojich rúk. Ovládli parlament, ked vo voľbách v máji 1948 presadili, že o priazeň voličov sa mohli uchádzať len povolené politické strany v rámci jednotnej kandidátky Národného frontu, ktorý ovládali komunisti. Postupne sa vytvorila jednotná celoštátna sústava organizácií riadených KSČ. Občan mal poslúchať a presne vykonávať to, čo určila strana. Svoju oddanosť režimu mal preukazovať na rozličných oslavách organizovaných stranou - napr. na 1. mája. KSČ bola prísne centralizovanou stranou a jej vedenie rozhodovalo o najdôležitejších politických, hospodárskych, sociálnych i kultúrno-vzdelá-vacích otázkach. Oslabila sa funkcia vlády i parlamentu, súdnictvo stratilo svoju nezávislosť. Politickú moc si KSČ umocnila aj ovládnutím ekonomiky štátu, ktorá bola riadená z centra pomocou jednotného plánu. Postupne sa zo-štátnili všetky podniky, obchod, úplne zanikol súkromný sektor. Vlastníctvo pôdy bolo obmedzené do 50 ha. Od roku 1949 sa začala kolektivizácia poľnohospodárstva - zakladanie jednotných roľníckych družstiev ORD). Túto politickú úlohu začali štátne orgány urýchľovať po roku 1950 aj násilnými metódami. Odporcov združstevňovania zastrašovali i žalárovali v táboroch nútených prác, určených pre „triednych nepriateľov a nepriateľov ľudovodemokratického zriadenia". Politická a ekonomická moc v štáte splynula. Tento systém sa do roku 1960 nazýval ľudovodemokratické zriadenie. Zahraničnopolitický ČSR celkom podliehala sovietskemu komunistickému vedeniu.
2 Krátko po prevrate sa komunisti usilovali dosadiť na všetky vedúce miesta svojich členov, často bez primeranej kvalifikácie. Mnohí bolí vyškolení v rôznych rýchlokurzoch. Táto výmena kádrov bola možná len v atmosfére zastrašovania. Proti odporcom režimu zaviedli politicko-policajný teror navonok prezentovaný ako „boj s triednym nepriateľom". V armáde vznikli Pomocné technické prápory (PTP), v ktorých mali bez zbrane odslúžiť vojenskú službu politicky nespoľahlivé „živly". Rozbehli sa monsterprocesy. v ktorých bolo na smrť odsúdených 233 občanov a mnohí ďalší zahynuli v uránových baniach či pracovných táboroch. Významnú úlohu v politických procesoch zohrali sovietski poradcovia v armáde, na ministerstvách a v podnikoch.
Tŕňom v oku komunistickej moci sa stala najmä katolícka cirkev so svojou vnútornou organizáciou a vierou odporujúcou marxisto-leninskej ideológii. Kňazov, ale aj aktívnych veriacich, ktorí sa nechceli podriadiť vládnej moci, zatýkali. Odsúdení boli biskupi Ján Vojtaššák, Michal Buzalka a Pavol Gojdič
Gréckokatolícka cirkev bola zlikvidovaná a všetky kláštory zrušené. Rehoľníci skončili v pracovných táboroch.
Aj inteligencia musela prejsť previerkami. Mnohí odborníci nútene odišli „na prevýchovu" do výroby. Obyvateľstvo bolo od informácií zo zahraničia izolované. Počúvanie rozhlasových staníc Slobodná Európa, Hlas Ameriky či Rádio Vatikán bolo zakázané. Stovky ľudí sa preto rozhodli pre útek za hranice, ktoré bolí prísne strážené. Pre mnohých sa útek skončil tragicky. Komunisti propagandisticky sľubovali ľuďom krajšiu budúcnosť a prosperitu. Sústredili sa najmä na výchovu mladej generácie, ktorú už od materskej školy systematicky spracúvali heslami o budovaní spravodlivej beztriednej socialistickej spoločnosti. Tomu slúžili aj pionierske a zväzácke organizácie.