Rozklad starých predstáv

Po neúspechu reformného procesu v Československu a jeho okupácii sovietskymi vojskami sa začalo prenasledovanie odporcov tzv. normalizácie, najmä v radoch KSČ. V rokoch 1969-1970 vylúčili previerkové komisie zo strany na Slovensku vyše 120 000 ľudí. Najviac bola postihnutá inteligencia. Vylúčenie z KSČ často znamenalo i stratu profesie, zákaz činnosti, zákaz vycestovať do zahraničia a obmedzenia sa vzťahovali aj na najbližších príbuzných. Deti vylúčených straníkov nesmeli získavať vyššie vzdelanie. Trest sa tak prenášal na ďalšiu generáciu, ktorá za nič nemohla. V decembri 1970 bol prijatý dokument Poučenie z krízového vývoja v strane a v spoločností, ktorý nepravdŕvo vykresľoval udalosti rokov 1968-1969 a obhajoval sovietsku intervenciu ako „internacionálnu pomoc československému ľudu". Nemožnosť hovoriť pravdu naučila ľudí mlčať a myslieť si svoje. To viedlo k pokriveniu morálnych hodnôt, prispôsobeniu sa režimu za cenu individuálnych výhod a stiahnutiu sa z verejného života do súkromnej sféry. Ľudia sa prestali zaujímať o verejné dianie a starali sa len o svoju rodinu a materiálne zázemie. Rozmohla sa korupcia, falošnosť i rozkrádanie štátneho majetku. Plne to vyjadruje vtedajšie tiché heslo: „Kto nekradne (zo štátneho), okráda svoju rodinu." KSČ stratila autoritu, lebo mnoho ľudí prijalo členstvo len z túžby po lepšom postavení. Strana žiadala od spoločnosti, aby poslušne pracovala a navonok aspoň formálne prejavovala súhlas s politikou strany. Aby ľudí upokojila, snažila sa zaistiť plnú zamestnanosť, určité sociálne istoty a stabilitu platov a cien základných životných potrieb. Poskytované sociálne istoty však pracujúcich oberali o potrebnú motiváciu zvyšovať produktivitu práce. Väčšinou boli všetci odmeňovaní rovnako.
Hospodárstvo v Československu sa čoraz viac orientovalo len na východné trhy, rozvoj strojárstva a zbrojárskej výroby pre potreby Varšavskej zmluvy a zanedbávala sa modernizácia výroby a najmä jej elektronizácia Plytvalo sa energiou a surovinami. Investovalo sa do odvetví s dlhodobou návratnosťou a nedbalo sa o udržiavanie a rekonštrukciu už existujúcich zariadení a budov. Takto sa žilo na úkor budúcich generácií. Neuvádzalo sa, čo sa postavilo, ale koľko peňazí sa preinvestovalo. Necitlivá industrializácia sa podpísala na devastovaní životného prostredia. Poľnohospodárstvo prostredníctvom Jednotných roľníckych družstiev QRD) výdatne podporovaných štátom dokázalo za cenu obrovskej chemizácie zabezpečiť sebestačnosť vo výrobe základných potravín. Napriek všetkým opatreniam zlepšiť plánovanie hospodárstva a zvýšiť produktivitu práce, hospodárstvo čoraz viac zaostávalo, išlo na doraz a vlastne iba prežívalo bez perspektívy z roka na rok.
Mnoho odborníkov, ktorí sa nemohli uplatniť, ale i mladých ľudí emigrovalo na Západ. Zahraniční Slováci roku 1970 vytvorili celosvetovú organizáciu Svetový kongres Slovákov pod vedením podnikateľa Štefana Romana, ale táto inštitúcia bola od diania na Slovensku pomerne izolovaná. Jej význam spočíval v propagovaní svojbytnosti Slovákov na rôznych medzinárodných fórach.