Cesta k slovenskej štátnosti

Po páde komunistickej moci sa nová vláda usilovala napraviť chyby bývalého režimu. Prejavilo sa to aj v novom vzťahu k cirkvám. Začiatkom roku 1990 obnovili svoju činnosť řehole a zásluhou rokovania J. Čarnogurského vo Vatikáne ožili aj vzťahy s katolíckou cirkvou. Tieto nové vzťahy potvrdila v apríli 1990 návšteva pápeža Jána Pavla II. v Československu.
2 Kedze sa nová vláda rozhodla viesť samostatnú zahraničnú politiku, začala rokovať so sovietskymi predstaviteľmi o odsune sovietskych vojsk z nášho územia. Sovietske vojská skutočne opustili československé územie do júna 1991 aj zásluhou diplomatického vyjednávania rockového hudobníka a poslanca Michaela Kocába. Po sovietskych vojskách ostali zdevastované kasárne, sídliská a prostredie všade tam, kde na našom území žili.
3 Cieľom nového režimu sa stalo vytvoriť nástroje na pokojný prechod od totality k demokracii. V januári 1990 bola zrušená Štátna bezpečnosť (ŠtB), v mard bol prijatý zákon o rehabilitácii prenasledovaných v rokoch 1948-1989, bol zrušený Národný front a prijatý zákon o zmiernení dôsledkov majetkových krívd z obdobia socializmu - tzv. reštitučný zákon. Vláda schválila program hospodárskej reformy, ktorej podstatou bol prechod od centrálne plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike. Došlo k čiastočnej liberalizádi cien. k devalvádi koruny, vznikli úrady práce, živnostenské úrady, finančná burza a pod/Urýchliť prevod vlastníctva výrobných prostriedkov do súkromných rúk mala kupónová privatizácia^ Všetci občania si mohli objednať vo voľnej konkurencii za poplatok tisíc korún akcie vybraných privatizovaných podnikov. Hod sa kupónová privatizácia rozvinula, jej ochrana však bola nedostatočná a akde drobných akcionárov sa stali predmetom špekuládí a neregulémych prevodov do silných kapitálových spoločností. Ekonomické vzťahy medzi bývalými soda-listickými krajinami sa rozpadom sovietskeho bloku narušili. Cieľom všetkých bolo dosiahnuť členstvo v Európskej únii. Aj preto vzniklo v maďarskom Vy-šegráde voľné zoskupenie Československa, Poľska a Maďarska - tzv. „vy šegrádska trojka", ktorá sa po rozdelení Československa zmenila na „vyšegrád-sku štvorku". Do Československa pricestovalo v nasledujúcom období niekoľko významných svetových politikov, napr. americký prezident G. Bush, ministerská predsedníčka Veľkej Británie M. Thatcherová, následník britského trónu princ Charles s manželkou Dianou a ďalší. Roku 1990 podpísalo Československo asociačnú dohodu s EHS a stalo sa členom Medzinárodného menového fondu. Zastaranosť výroby však spôsobovala na našom území rast nezamestnanosti, najmä na Slovensku v súvislosti s konverziou zbrojárskej výroby. Medzi demokratické štáty sa Československo zaradilo aj priebehom parlamentných volieb v júni 1990. K Verejnosti proti násiliu (VPN) na Slovensku pribudli nové politické strany - Křesťanskodemokratické hnutie (KDH), Slovenská národná strana (SNS), Strana zelených a Zelená alternatíva a strany maďarských národnostných menšín. Obnovila sa aj sociálna demokrada a volieb sa zúčastnili aj komunisti. Na Slovensku vyhrala voľby VPN pred KDH, SNS, KSS a maďarskou koalídou. Predsedom federálnej vlády sa stal kandidát za VPN Marián Čalfa a predsedom SNR František Mikloško (VPN). Predsedom slovenskej vlády sa stal Vladimír Mečiar (VPN), avšak v apríli 1991 bol odvolaný a predsedom vlády sa stal Ján Čarnogurský (KDH). Vladimír Mečiar vzápätí vytvoril nový politický subjekt Hnutie za demokratické Slovensko. Prezidentom republiky sa stal opäť Václav Havel.