Možnosť slobodne sa vyjadrovať čoskoro vyniesla na povrch množstvoproblémov, ktoré totalitná moc nechcela vnímať. Jedným z nich bol aj problém štátoprávneho postavenia Slovenska. Spor sa naplno rozhorel, keď V. Havel navrhol v parlamente zmenu oficiálneho znaku republiky. Slováci žiadali pôvodný slovenský znak, a to nielen na štít českého leva, ale ako rovnoprávny znak spolu s českým symbolom. Problém nastal aj pri určení nového názvu republiky a je známy ako „pomlčková vojna". Česi vnímali spoločný štát ako unitámy, ale na slovenskej strane prevažovalo chápanie štátu ako dvoch rovnoprávnych, no rozdielnych celkov. Konflikt sa skončil kompromisom. Zaviedol sa názov Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR), jej skrátený názov písali Česi bez spojovníka a Slováci so spojovníkom.//zapätí vypukli kompetenčné spory medzi federálnou a republikovými vládami'. Všetko sa skončilo kompromisom, ale rozhodovanie o podobe novej ústavy sa odložilo po nových parlamentných voľbách roku 1992. V týchto voľbách na Slovensku vyhralo Hnutie za demokratické Slovensko a Vladimír Mečiar sa stal znovu predsedom slovenskej vlády. V Čechách zvíťazila Občianska demokratická strana (ODS) pretransformovaná z Občianskeho fóra na čele s Václavom Klausom. V. Mečiar a V. Klaus nemalí dostatočné pochopenie pre kompromisy, preto sa 22. júna 1992 dohodli na rozdelení štátu bez vypísania referenda. 17. júla 1992 vyhlásila Slovenská národná rada Deklaráciu o zvrchovaností Slovenskej republiky. Václav Havel abdikoval z funkcie hlavy štátu a 26. augusta 1992 sa na schôdzke v Brne V. Mečiar a V. Klaus dohodli na termíne rozdelenia spoločného štátu. 1. septembra 1992 SNR prijala Ústavu Slovenskej republiky. Pokojným rozdelením spoločného česko-slovenského štátu vznikla 1. januára 1993 Slovenská republika (SR) a Česká republika (ČR). Mnoho Slovákov s radosťou uvítalo samOstáTňú"ŕépubliku, ale pomerne veľká časť občanov si rozdelenie štátu neželala.
5 Slovenská republika s rozlohou 49 030 km' mala v čase vzniku asi 5 300 000 obyvateľov. 85,7 % tvorili Slováci, 10,8 % Maďari, 1,1 % Česi, 0,7 % Rusíni a Ukrajinci, v menších počtoch tu žili Poliaci, Nemci, Chorváti, Židia a Rómovia.
Slovenská republika, budovaná na princípe národného štátu, ako 180. člen OSN i člen Rady Európy prevzala všetky medzinárodné záväzky bývalej federácie, musela však väčšinu svojich inštitúcií vnútornej i zahraničnej politiky budovať od základu. Týkalo sa to aj armády. Vo februári 1993 sa stal prvým prezidentom Slovenskej republiky Michal Kováč. V októbri 1993 podpísala SR asociačnú dohodu o pridružení k Európskemu spoločenstvu. Takto vznikli zóny voľného obchodu medzi SR a krajinami Európskeho spoločenstva. Hoci sa o tom spočiatku nehovorilo, medzi Českou republikou a Slovenskou republikou sa začala vytvárať normálna medzištátna hranica a od februára 1993 sa rozdelila aj mena. Obidva štáty vydali nové bankovky a mince. Začala sa písať nová kapitola slovenských dejín.