Na ceste k tretiemu tisícročiu

Ľudia radi spájajú okrúhle výročia s veľkolepými oslavami, ale súčasne sa v nich vynárajú určité obavy, ktoré môžu priniesť nádej na konkrétne zmeny vo svete. Ešte nikdy nemalo ľudstvo k dispozícii toľko poznatkov, zručností a zdrojov na to, aby mohlo vytvoriť harmonický svet. Počas celej svojej existencie záviselo od prírody. Výsledky boja o prežitie ovplyvnili v histórii dve veľké zmeny - neolitická a priemyselná revolúcia. Priemyselná revolúcia spojená s vierou v ľudský rozum však priviedla ľudstvo na dnešnú križovatku - súčasná postindustriálna spoločnosť zodpovedá za 80 % globálnych problémov, ktoré bude musieť ľudstvo riešiť, ak chce prežiť. Otázka osobnej zodpovednosti a angažovanosti sa stáva alfou a omegou nášho života na tejto planéte.
Roku 1968 vznikla skupina medzinárodných odborníkov Rímsky klub, ktorá sa rozhodla zaoberať dlhodobými prognózami vývoja ľudstva. Jej publikácia varovala ľudstvo pred nepremyslenými následkami vyčerpávania svetových zdrojov, zhoršovaním životného prostredia a dominujúcou úlohou hmotných hodnôt v spoločnosti. Za hlavnú príčinu tohto stavu označila úsilie spoločnosti o stály ekonomický rast a konzumný spôsob života. Postupne všetky krajiny začínajú zápasiť s podobnými problémami. Kedze sa týkajú celej planéty, nazývame ich globálne.
Globálne problémy Zeme môžeme zhrnúť do niekoľkých okruhov:
• Preľudnenie planéty kladie obrovské nároky na zásobovanie potravinami a spotrebu energie. Pritom najväčší populačný nárast vykazujú najchudobnejšie krajiny na Juhu. Naopak, hospodársky vyspelé krajiny Severu zaznamenali pokles pôrodnosti a ich populácia starne. Väčšina priemyselných zariadení náročných na spotrebu energie sa však nachádza na Severe. Keby chudobný Juh chcel spotrebovávať také množstvá energie ako Sever, naša planéta by túto exploatáciu neuniesla ani niekoľko dní. Rozvoj teda nemožno zabezpečiť neustálym ekonomickým rastom.
• Zhoršenie životného prostredia, najmä úbytok tropických pralesov, šírenie púští, narušenie ozónovej vrstvy a skleníkový efekt, ako aj problémy s toxickými odpadmi a pitnou vodou ohrozujú druhovú rozmanitosť života a spôsobujú hlboké zmeny a narušenia zemskej klímy.
• Veľké zmeny v geopolitickej oblastí spôsobujú rozpad zaužívaných pravidiel medzinárodného správania, narastá vlna terorizmu a spoločenskej anarchie. Prístupnosť zbraní hromadného ničenia, chemických a bakteriologických zbraní zvyšuje riziko globálnej katastrofy.
• Vysoká koncentrácia ľudí vo veľkomestách, revolúcia v komunikačných a informačných systémoch, stieranie kultúrnych rozdielov spôsobujú rozpad tradičného hodnotového systému, ktorý zatiaľ nie je nahradený novým. Tento jav nazývame všeobecnou krízou morálky.
2 Naša Zem je vesmírny čln, z ktorého niet úniku. Preto sa musíme vzdať dvoch základných postojov - pocitu bezmocnosti voči problémom, ako i škodlivého optimistického pocitu, že veda sama všetko v pravom čase vyrieši za nás a bez nás. V politike väčšiu pružnosť pri riešení súčasných problémov preukázal demokratický systém. Demokracia predstavuje pokus o prijatie osobnej zodpovednosti za obecné veci, ochotu a schopnosť občanov brať ohľad nielen na vlastné želania, ale aj na potreby a dobro celku. Je zrejmé, že poškodzovanie životného prostredia prestáva byť záležitosťou jedného štátu, ale stáva sa problémom širšieho spoločenstva. Prednosť majú dlhodobé riešenia pred krátkodobými. Zelenú v politickom živote dostanú nové mechanizmy vládnutia, kde rozhodovanie nebude ležať len na pleciach vlád, ale bude v rukách mnohých inštitúcií a nevládnych organizácií, ktoré zapoja do procesu aj radových občanov.