Román Zámok zaraďujeme do neskoršej prozaickej tvorby
pražského spisovateľa Franza Kafku. Tento svetoznámy autor nežil ľahký život,
čo sa následne premietlo aj do jeho bohatej tvorby. Pracoval ako úradník, no
sociálna odlišnosť a duševná rozpoltenosť značne ovplyvňovali jeho život. Bolo
to spôsobené hlavne tým, že ako žid nemeckého pôvodu kultúrne nezapadal to
vtedajšej Prahy. Nevedel sa zaradiť do spoločnosti, zdalo sa mu ako by mu nikto
nerozumel, cítil sa ako cudzinec. Zememerač K. Prichádza do neznámej dediny,
kde má nastúpiť do služieb zámku. No nie je to také jednoduché, ako sa mu zdalo
– do zámku sa nedá dostať. Hľadá pomoc u obyvateľov dediny, no riešenie
neprichádza. Keď sa po dlhšej dobe predsa len pohne dej, román končí – autor ho
nedokončil.
Budem sa snažiť dokázať autobiografické prvky na postave zememerača.
Zememerač prichádza neskoro večer do dediny a preto sa ide ubytovať do
hostinca. Nedovolia mu to, lebo nemá potrebné povolenie. Telefonát so zámkom mu
nocľah umožní, no nevie, kto o ňom rozhodol a taktiež nevie prečo má mať to
povolenie. Jeho cieľom je dostať sa do zámku. Nikto však zámok nevidel, nikto
nevie o ňom nič bližšie povedať a ľudia tiež nerozumejú prečo sa vlastne do
toho zámku chce dostať. Ide za neurčitým a neznámym cieľom, čo je odkazom na
Kafkov život. Na pomoc mu prichádzajú dvaja pomocníci, no v skutočnosti mu
vôbec nepomohli. Zavadzajú mu a prekážajú mu v jeho ceste. Postupne sa mu
podarí nájsť možný spôsob, ako sa dostať na zámok. Dozvedá sa o Klammovi, ktorý
pozná cestu. No v dedine sa cíti ako úplný cudzinec a vyvrheľ. Ničomu poriadne
nerozumie a ľudia s k nemu divne správajú. Žije v stave neustálej neistoty.
Vôbec nevie na čom je a čím viac sa snaží veci vyjasniť tak tým viac sa
zamotáva do klbka útržkových informácií a domnienok. Časom sa mu podarí zistiť,
že v dedine je iba omylom. Došlo k úradníckej chybe a v skutočnosti ho vôbec
nepotrebujú – nemá tam čo robiť a uvedomuje si, že ani nezapadá medzi ostatných
obyvateľov. Nikam nepatrí a jediné riešenie celej krízy – zámok – sa ešte
vzdialil. Toto všetko jasne odkazuje na Kafkov osobný život a problémy ktorého
ho sprevádzali. No K. sa nevzdá. Snorí a hľadá ďalej. Ani nezhody medzi ním a
jeho milou Frídou, v ktorej videl možnosť ako sa dostať na zámok, ho
nezastavia. Tvrdohlavou snahou sa dopracuje až k rozhovoru s dôležitými
úradníkmi, ktorých pracovná náplň je zároveň zbytočná aj dôležitá – rozhodujú o
živote ľudí na základe nejakých malicherností.
Ide o narážku na byrokraciu v ktorej sa autor ako úradník
pohyboval a preto mal s ňou dostatok skúsenosti. Pomalosť, nezmyselnosť a
absurdita úradného aparátu je detailne popísaná. A napokon, keď sa veci pohnú
dopredu, dielo zrazu končí.
Autor sa zameral na psychológiu postáv a tomu podriadil celú koncepciu. Preto
sa zdajú mnohé pasáže zbytočné a zdĺhavé. No slúžia práve na to, aby si
divák/čitateľ uvedomil tápanie hlavnej postavy, jej pocity a myšlienkové
pochody. Dej je minimalizovaný, aby sa psychika postáv dostala do popredia.
Rozhodne nie je Zámok oddychovým dielom, no práve svojou netradičnosťou
umožňuje pozrieť sa na veci z iného pohľadu.