Literatúra je slovesný druh umenia. Slovesnosť delíme na:
a.)umelú – autor je známy
b.)ľudovú – autor nie je známy (ľudové rozprávky, povesti,...)
Umelá: literatúra faktu (vedecká)
beletria (romány, poviedky,...)
Štúdiom literatúry sa zaoberá literárna veda:
- literárna história
- literárna kritika
- literárna teória
Každé literárne dielo má formu aj obsah. Obsah dáva odpoveď na otázku „čo“. Forma to sú literárne žánre (poviedka, novela,...).
Každé literárne dielo sa skladá z 3 plánov: 1.tematický plán
2.kompozičný plán
3.jazykový plán
JAZYKOVÝ PLÁN:
2 skupiny: figúry (opakovacie,...)
trópy
FIGÚRY:
a.)opakovacie figúry: - využívajú opakovanie rovnakých alebo zvukovo podobných hlások, slabík.
anafora: „Na mohyle...na mohyle“
kalambúr: - je slovná hračka založená na zvukovej podobnosti opakujúcich sa slov:
napr. „Ej ja som rád záhradníčil,
ej ja som rad záhrad ničil.“
refrén: opakovanie väčšinou celej strofy
b.)štylistické figúry: - sú slová a slovné spojenia, ktoré sú odchýlkou od bežného vyjadrovania a v umeleckom texte plnia estetickú funkciu.
inverzia: zmenený slovosled, najviac u Hollého (klasicizmus) a u Hviezdoslava (realizmus)
apoziopéza: nedokončená výpoveď: napr. „Utekajme, už ide...“
proziopéza: prerušená výpoveď: napr. „Utekajme,...už ide...“
elipsa: výpustka: napr. „Knihy – zmysel národa.“
rečnícka otázka:
apostrofa: rečnícke oslovenie (zvolanie): napr. „Marína moja...“
TRÓPY:
Predstavujú skupinu výrazových prostriedkov, ktoré nepriamo označujú predmety alebo javy a na základe podobnosti prenášajú pomenovania z jedného javu na iný. Prenášanie významu slov v trópoch sa môže uskutočňovať trojako:
1.na základe podobnosti (napr. metafora)
2.na základe vecných alebo logických súvislostí (napr. metonymia)
3.na základe kontrastu (napr. irónia)
Pomocou nich autor na danom jave zdôrazňuje všetky jeho individuálne, jedinečné znaky a vlastnosti. Sú nositeľom estetickosti textu v téme i v jazyku.