Spoločensko – politické podmienky: Vzniká hnutie Mladé Slovensko – štúrovci.
V roku 1828 vzniká Spoločnosť československá, vstúpil do nej Štúr, v roku 1837 bola zrušená.
V roku 1843 uzákonili Štúr, Hurban
a Hodža spisovnú slovenčinu, základom bolo stredoslovenské nárečie.
Štúr zaviedol fonetický pravopis.
V roku 1844 vyšli prvé publikácie písané v spisovnom jazyku (druhý ročník almanachu Nitra).
Spolok Tatrín prijal slovenčinu ako úradnú reč.
Filozofia – mala národný charakter – vernosť národu, citovosť, subjektivita.
Slovenský romantizmus má výrazne národný charakter. Vznikali rôzne vzbury sedliakov, revolúcia v 1948. Na čele revolučných snáh nestála buržoázia, ale šľachta a zemianstvo. Toto hnutie malo národnooslobodzovací charakter, jeho cieľom bolo nielen oslobodiť Slovákov spod nadvlády Maďarov, ale získať aj reč a vzdelanie.
Ľudovít Štúr – Reč na Uhorskom sneme – 1847.
Oproti Ľ. Štúrovi stála výrazná maďarská osobnosť – Lajos Kossuth – viedol hnutie za oslobodenie a samostatnosť Uhorska, bol silný nacionalista – uznával len Maďarov.
Na Slovensku bol dvojaký útlak – hospodársky a národnostný. Vzniká generácia mladých ľudí združených z inteligencie (kňazi, farári, učitelia) pod názvom Štúrova škola.
Štúrovci sa združovali v Bratislave, kde v roku 1829 založili Karol Štúr a Samo Chalupka Spoločnosť česko – slovanskú. Po príchode Štúra do tejto spoločnosti nadobudla politický charakter a do popredia sa dostávajú národnostné otázky. Tajne sa stretávali na Devíne, chceli oživiť slovanskú tradíciu.
Vláda zakázala tajné spolky a následne v roku 1837 zrušili Spoločnosť česko – slovanskú.
V roku 1843 napísal Janko Matuška revolučnú pieseň – Nad Tatrou sa blýska – neskôr sa z nej stala hymna.
V roku 1843 na fare v Hlbokom Štúr, Hurban a Hodža uzákonili spisovnú slovenčinu. Posvätil ju Ján Hollý. Prvou básňou napísanou v Štúrovej spisovnej slovenčine bola báseň Janka Kráľa – Duma bratislavská. Prvou knihou bol druhý ročník – Almanach Nitra 1844.
LITERATÚRA: u nás sa najčastejšie vyskytuje forma balady, hrdina je kolektívny (napr. Jánošík)
Ľudovít Štúr – narodil sa v Uhrovci, jeho otec bol učiteľom. Študoval na lýceu v Bratislave a neskôr sa stáva členom Spoločnosti česko – slovanskej. Jazykovedec, novinár, politik, profesor, rečník, básnik.
Diela: NÁREČJA SLOVENSKUO ALEBO POTREBA PÍSAŇJA V TOMTO NÁREČÍ
Štúrova gramatika. NÁUKA REČI SLOVENSKEJ – je postavená na foneticko – fonologickom princípe.
Politik a rečník: SLOVENSKJE NÁRODNJE NOVINI – boli to 1. slovenské politické noviny. Žiadal v nich zrušenie poddanstva, rozšírenie národného školstva, zdanenie šľachty, zrušenie robôt, zveľadnenie priemyslu... Tieto noviny mali aj literárnu prílohu – OROL TATRANSKÝ.
Andrej Sládkovič – najväčší lyrik štúrovskej poézie. Pochádzal zo 14 detí. Vyrastal v chudobnej rodine. Základné vzdelanie získal doma. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici a popri štúdiu si privyrábal tým, že pôsobil vo viacerých rodinách ako vychovávateľ. Pôsobil aj v rodine Márie Pišlovej, ktorej vychovával brata, a zaľúbil sa do nej. A. S: odchádza študovať do Halle a dostáva od Márie list, v ktorom mu píše, že matka ju chce vydať za bohatého štiavnického pernikára Geržu. Sládkovič jej dal voľnosť a ona sa po roku vydáva za Geržu.
Zo sklamanej lásky napísal básnickú skladbu MARÍNA (1846) – celá skladba je lyricko – reflexívna.
1. časť má dej. Je tu autoštylizácia – 1. osoba j.č.
Kompozícia: skladba je komponovaná do 291 desať veršových strôf. Andrej Sládkovič písal ako jediný štúrovec 10 veršové strofy – preto, lebo chcel mať ucelenú myšlienku.
Má tri hlavné motívy: láska k žene
motív mladosti
motív vlasti
Autor na začiatku skladby vyslovuje obdiv k Maríne, do ktorej sa zaľúbil.
„No centrom, živlom, nebom, jednotou/krás mojich moja Marína!“
- „motýľ“ – symbol zrady – červiak – autor v tejto skladbe prichádza o Marínu
Do skladby sa dostáva aj motív vlasti. Tu sa objavuje jeho vzťah k žene a k vlasti – spája tieto dva motívy: „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne,/Marínu drahú v peknej otčine,/a obe v jednom objímať!“
- motív mladosti: „Mladosť je túžba živá po kráse,...“.
Po rozchode s Marínou sa objavuje motív víly – Marína sa mení na vílu Hrona. Po jej smrti ju nenasleduje ako Kollár v Slávy dcére.
„Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi - /mňa ešte zemské viažu potreby - /a vlasť moja je na zemi!“ – objavuje sa tu príklon k štúrovcom – vlasť
Záver skladby: „diamant“ predstavuje vieru v lásku, dobro, pevnosť, tvrdosť...
„Ale tie hviezdy predsa svietili,/a pekný život tie kvety žili,/a diamant v hrude nezhnije!“
DETVAN – lyricko – epická skladba (žánrový idylický epos) – má dej. Do popredia sa dostáva národná a sociálna problematika.
Skladá sa z 5 spevov: 1. Martin
2. Družina
3. Slatinský jarmok
4. Vohľady
5. Lapačka
Takisto ako v Maríne je tu motív mladosti, lásky k žene a k vlasti (tradíciám). Dej je popretkávaný hlbokými úvahami o ľude, jeho prítomnosti a budúcnosti.
Témou je príbeh Martina a Eleny. Ideou je idealizovanie slovenského národa.
Tri hlavné postavy: Martin, Elena, kráľ Matiáš.
Na začiatku 1. spevu autor opisuje zrod hl. postavy – Martina – jeho zrod spája s opismi prírody: „Mať zrodila v poli syna, trávovú plachtu porozvíjala,/z buka na buk ju pripína, prvý raz oči šuhaj roztvorí,/čo vidí? – výsosť Poľany hory, a opachy nezvratných skál...“
Dej: Martin sa zaľúbi do krásnej Eleny. Zachránil ju, keď ju zajali zbojníci. Aj Elena sa zaľúbi do Martina. Martin zabil sokola kráľa Matiáša. Rozhodol sa kráľovi priznať.. Kráľ sa dozvie aj to, že pri záchrane Eleny Martin zranil aj jedného obávaného zbojníka. Navyše sa mu páči aj Martinova čestnosť. Kráľ Matej prijme Martina ako vojaka. Ešte predtým sa však kráľ pokúsil zviesť Elenu, ktorá je Martinovi verná, takisto ako Martin jej. Martin prisahá vernosť kráľovi, ale žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru.
motív lásky: „Jej je Martinko aj za sto kráľov,/a jeho oči dvoj krištáľov/nedá za brilianty ona.“
motív mladosti: „Pochválen Kristus, dievčinka mladá!/Až na veky! – tak dievčina.“
motív lásky k vlasti: - Martin sa rozhodne slúžiť vlasti (ale nechá si aj Elenu)
V závere skladby sa básnik lúči so svojím Martinom: „No, dobre sa maj, druh môj srdečný!/spevca rodinná postava!“
Samo Chalupka – narodil sa v národne uvedomelej rodine. Bol aktívnym členom Spoločnosti česko – slovanskej. Stal sa evanjelickým farárom.
Prvé básne písal biblickou češtinou, ale neskôr prechádza k slovenčine. Upútala ho jánošíkovská tematika, protiturecké boje, minulosť Slovákov...
Jeho poézia odráža hlboké vlastenecké cítenie späté s nadšením pre boj za národnú slobodu a za dôstojné postavenie človeka, zbaveného akéhokoľvek útlaku.
Diela: Mor ho!, Branko, Boj pri Jeľšave, Turčín Poničan, Likavský väzeň, Kráľohoľská, Junák
1. Turecké vpády: vyzdvihol hrdinskosť a vlastenecké cítenie slovenského ľudu: Boj pri Jeľšave, Mor ho!, Turčín Poničan
MOR HO! – je to lyricko – epická skladba písaná slabičnou prozódiou
Dielo je založené na konflikte medzi slovanskou družinou a rímskym cisárom.
Autor tu vyjadril ducha demokratickosti a hlbokého vlasteneckého citu jednoduchých ľudí.
„A ty mor ho! – hoj, mor ho! Detvo môjho rodu,/kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu:/A čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:/Mor ty len a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Motto na náhrobnom kameni: „Pravde žil som, krivdu bil som - /Verne národ svoj ľúbil som.“
2. Jánošíkovská tematika: ospieval bojové vlastnosti ľudu i jednotlivcov, ktorí išli neohrozene do boja za pravdu.
LIKAVSKÝ VAZEŇ – hrdina básne, ľudový zbojník Jánošík tu uvažuje o svojom osude, no ani v ťažkej situácii, keď je uväznený, neupadá do beznádeje, verí, že sa mu podarí dostať sa na slobodu, aby opäť mohol zhromaždiť junákov – bojovníkov.
Od jánošíkovskej viery sa premieta viera autora, viera štúrovskej generácie.
Záver – výzva k súčasníkom: „Do zbroje! Kto si syn svojho rodu hodný:/Abože mi zahyň, abo buď svobodný!“
KRÁĽOHOĽSKÁ – apeluje na svojich rovesníkov, aby povstali proti krivde
Janko Kráľ (Divný Janko) – najrevolučnejší, najromantickejší, najrozporuplnejší, najľudovejší zo štúrovcov.
Pre jeho básne je príznačná nespokojnosť, buričstvo a túžba po spravodlivejšom spoločenskom poriadku.
Janko Kráľ bol samotár. Za svoju revolučnú činnosť bol väznený v Šahách, kde bol aj mučený.
DUMA BRATISLAVSKÁ- dominuje tu revolučná výzva do boja za slobodu.-
ŠAHY
OROL VTÁK – témou je boj Slovákov. Orol je symbolom slobody. Nachádzame tu autoštylizáciu do orla: „Keby som bol orol vták,/vyletel bych nad oblak,...“
Kým nie je slobodná vlasť, nie je ani on, túžby po slobode sa však nevzdáva: „A tvoj vták v krutom boji/o to všetko nestojí!“, „A tvoj vták ďalej letí búrkam divým v ústrety,/milší mu je voľný let,/jak ten celý šíry svet!“, „radšej zhynie na poli, ako by žil v nevôli.“
ZAKLIATA PANNA VO VÁHU A DIVNÝ JANKO – balada.
Témou je príbeh divného Janka. Ideou je pokus o oslobodenie zakliatej panny (Slovenska).
Janko ako romantický hrdina – je obyčajný človek, ibaže je trochu divný. Janko je samotár, je hrdý, ukrutný, smelý, nebojí sa hnevu a nestojí o lásku, nemá kamarátov, nechodil do kostola.
„Kamarátstva netrpí, na sebe prestáva,/samotný na nábreží on Váhu sedáva...“
„V ľuďoch lásky nehľadá, hnevu sa nebojí,/ľudia ho nenávidia, on sa chce vypomstiť,/jemu všetko jedno je: dneska či zajtra hniť.“
V diele sú prvky ústnej ľudovej slovesnosti – autor využíva poveru o Zakliatej panne.
Ján Botto – kvôli prísnej cenzúre Bachovho absolutizmu využíva alegóriu a symboly (jánošíkovská tematika). Diela buduje na kontraste, čerpá z ústnej ľudovej slovesnosti (balady, povesti, povery).
SMRŤ JÁNOŠÍKOVA – lyricko – epická básnická skladba.
Téma: zlapanie, väznenie a smrť Jánošíka
Idea: túžba prostého slovenského ľudu po slobode
Autor vyjadruje odpor voči feudalizmu a proti nadvláde pánov: „Veď sme my tiež tak ako vy zhodili biedy jarmo prekliate, poddanstva striasli okovy...“
Autor obhajuje ľud a verí v slobodu národa. Zároveň sa bojí o ľud: „Oj, ľud biedny, oj, ľud môj! Ktože ťa zastane? Ja idem už, ale Ty, všemohúci Pane, zostaneš s ním...“
Verí v odplatu: „No príde i prísť musí ten bohatier boží,/čo zákon pošliapaný na oltár vyloží,/no príde i prísť musí ten veľký deň súdu - /a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu! „sokolovia bieli/akých ľudské oči viacej nevideli!“
Jánošík – zidealizovaná romantická postava, romantický hrdina, bojovník za slobodu, je hrdý, smelý, mocný, miluje slobodu.
Nenávisť k pánom: „Oj , ľudia, ľúti ľudia, vy draví šakali! Brať život! Skadiaľ to právo? – či ste ho vy dali?!“
Paralela: Keď je Jánošík slobodný, príroda je veselá. Keď je väznený, príroda sa mení. Pri Jánošíkovej poprave príroda smúti.
Romantizmus v slovenskej próze:
Ján Kalinčiak – REŠTAVRÁCIA – príbeh rozpráva o zašlých slávnych časoch zemanov.
Jozef Miloslav Hurban – OLEJKÁR, ŽIVOTOPIS Ľ. ŠTÚRA, GOTTSCHALK,...