Ortoepia je kodifikovaná v slovníku Pravidlá slovenskej výslovnosti.
Ortografia je kodifikovaná v Pravidlách slovenského pravopisu (1932). Tieto pravidlá boli upravované. Posledné úpravy – r. 1998.
Výslovnosť je dôležitá napr. kvôli pravopisu – spodobovanie. Má aj významovú stránku – napr. zastávka – zástavka.
ORTOEPIA – je náuka o spisovnej výslovnosti.
V slovenčine pre spisovnú výslovnosť sú osobitne dôležité najmä tieto javy:
- znelostná asimilácia (spodobovanie) – v na f = napr. vták, z na s = napr. z ich úsmevov,...
- výslovnosť spoluhlásky v –napr. vták („f“), ovca, pravda, krivda („u“), mužov, otcov („u“)
- výslovnosť dvojhlások - splývavá výslovnosť (piatok, dievča, spievam,...)
- výslovnosť spoluhláskových skupín a zdvojených spoluhlások – napr. mäkký = splývavá výslovnosť (denný, vyšší,...)
- rytmické krátenie
- mäkkosť a tvrdosť spoluhlások
Rozdelenie spoluhlások podľa účasti hlasu (znelosti):
Znelé: b, d, ď, dz, dž, g, h, z, ž, v (párové)
Neznelé: p, t, ť, c, č, k, ch, s, š, f (párové)
Nepárové znelé (zvučné): m, n, ň, l, ľ, r, j
ORTOGRAFIA – pravopis
Slovenský pravopis je založený v podstate na fonematicko – morfematickom princípe tak, že sa tá istá morféma zapisuje tou istou grafémou (napr. vrabec – vrabca).
Je založená na hláskosloví.
Hlásky: tvrdé, mäkké, obojaké
Základné princípy:
- písanie i a y: - po mäkkých spoluhláskach = i
- po tvrdých spoluhláskach = y
- po obojakých spoluhláskach = y
- princíp rozlišovania pre pravopis: - rytmické krátenie
- písanie veľkých písmen (názvy ulíc, námestí,miest, zemepisné názvy,, názvy mostov, farieb,...)
- písanie slov oddelene a spolu (príslovky)
napr. „Dočerta!“
„Do biela!“ (aj spolu aj oddelene) – pre pomenovanie farieb pletí, že sa môžu písať oddelene aj spolu
„Na neurčito.“ – píše sa preto zvlášť, lebo je tam zápor
Obojaké spoluhlásky: „b“ – byť – biť vysvetli
Písanie čiarky.
Písanie veľkých písmen.