Aj súčasné slovanské jazyky mali v dávnej minulosti svoje prajazyky, z ktorých sa vyvinuli až do dnešného stavu. Predchodcom slovanských jazykov bola praslovančina.
Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala ako jednotný dialekt indoeurópskeho prajazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa ich prajazyk, praslovančina, rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napríklad stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny.
Vcelku sa dnešné slovanské spisovné jazyky členia na západné (slovenčina, čeština, dolná a horná lužičtina, poľština), východné (bieloruština, ruština, ukrajinčina) a južné (bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina).