Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 

 

Ovzdušie (atmosféra) je plynný obal, ktorý obklopuje celú Zem. Vzduch je tvorený zmesou plynov. Najväčšia zastúpenie má dusík (N – 78%), druhý je kyslík (O – 21%) a zvyšné jedno percento tvoria ostatné plyny ako napríklad argón (Ar), hélium(He) a iné.

Atmosféra plní rôzne funkcie, ktoré umožňujú život na našej planéte.

 

 

Funkcie

– vzduch potrebujú všetky živé organizmy na dýchanie
- vo vyšších vrstvách atmosféry sa vytvára vrstva ozónu O3 (cca 50 km nad zemou) – ozónosféra, ktorá chráni Zem pred škodlivými žiareniami - pôsobí ako filter škodlivého UV žiarenia
- zachytáva vodu, ktorá sa odparuje z morí, oceánov , jazier a riek a vo forme zrážok spadne späť na zem a zabezpečuje tak kolobeh vody v prírode

 

 

Znečisťovanie ovzdušia prebieha prostredníctvom dvoch zdrojov:


1. prírodné zdroje
- napríklad vulkanická činnosť, pri ktorej sa do ovzdušia uvoľňuje sopečný prach, CO2 – oxid uhličitý, SO2 – oxid siričitý, H2S – sulfán, HCl – chlorovodík a HF – fluorovodík. Oxid siričitý sa pôsobením vodnej pary vo vzduchu mení na kyselinu sírovú (kyslé dažde). Sopky vyprodukujú 145 - 230 miliónov ton oxidu uhličitého za jeden rok.

 

 

2. umelé zdroje (ľudská činnosť):

a.) výroba tepla a energie
b.) hutníctvo a metalurgia
c.) chemický priemysel
d.) doprava
e.) stavebná činnosť

 

 

 

Ďalšie rozdelenie umelých zdrojov podľa veľkosti:

 


a.) plošné (ľudské sídla)
b.) bodové ( priemysel)
c.) líniové ( dopravné prostriedky)

 

Medzi látky s najviac škodlivým vplyvom na ovzdušie zaraďujeme:


1. Ťažké kovy - medzi ťažké kovy patria: olovo – Pb, kadmium - Cd, ortuť – Hg, cín – Sn, zinok – Zn, meď – Cu , nikel – Ni a iné.
Olovo sa do vzduchu dostáva pri spaľovaní pohonných hmôt, nikel pri spaľovaní uhlia či zemného plynu, kadmium sa do vzduchu dostáva najmä vďaka chemickému priemyslu a metalurgii pri úprave kovov.

2. Látky s karcinogénnymi účinkami – sú to látky spôsobujúce rakovinu. Napríklad arzén. Arzén sa do ovzdušia dostáva pri spaľovaní, pri používaní pesticídov a podobne.

3. Oxidy síry – vznikajú pri spracovaní a spaľavaní ropy alebo uhlia, spôsobujú kyslé dažde.

4. Oxidy dusíka – produkuje ich priemysel a doprava.

5. Oxid uhličitý – vzniká pri spaľovacích procesoch, je príčinou vzniku sklenníkového efektu.

6. Freóny – poškodzujú ozónovú vrstvu. Nachádzajú sa v chladiarenských a hnacích plynoch. Začali sa produkovať v roku 1930 v domnienke, že sú neškodlivé.

 

 

Hlavné zdroje znečisťovania ovzdušia

1. Výroba tepla a energie – uskutočňuje sa v elektrárňach (tepelné, jadrové). Produkujú veľké množstvo oxidu siričitého, oxidov dusíka a oxidu uhličitého.

2. Hutníctvo, metalurgia a chemický priemysel – produkujú najmä popolček, prach, oxidy kovov, oxidy síry, freóny.

3. Doprava – vzduch znečisťujú výfukové plyny spaľovacích motorov. Do vzduchu sa pri používaní týchto motorov dostávajú najmä uhľovodíky, oxidy dusíka a olova.

4. Stavebníctvo – produkuje prach, odpady.

Látky, ktoré sa pri priemyselnej výrobe vypúšťajú do ovzdušia nazývame exhaláty.

Exhaláty rozdeľujeme na emisie a imisie.

Emisie sú látky, ktoré sa uvoľňujú zo zdroja znečisťovanie, a imisie sú látky, ktoré dopadajú na prostredie a usádzajú sa v ňom.

Imisie ohrozujú pôdy, vody a rastlinstvo. Spôsobujú odumieranie jednotlivých druhov, čo vedie k veľkoplošnému odumieraniu celých lesov. Medzi najviac zasiahnuté druhy patria jedľa, borovica či smrek a iné. Veľmi nebezpečné sú imisie oxidov síry, ktoré spôsobujú opadanie ihličia a celkovo poškodzujú lesný porast. Ubúdanie lesného porastu vplýva aj na zmenšovanie priestoru, ktorý obývajú lesné zvieratá, a tým predstavuje pre nebezpečie úhynu.

 

 

 

Zopakujte si!!!
1. Ako delíme exhaláty?
Exhaláty delíme na emisie a imisie.

2. Charakterizujte freóny.
Freóny poškodzujú ozónovú vrstvu. Nachádzajú sa v chladiarenských a hnacích plynoch. Začali sa produkovať v roku 1930 v domnienke, že sú neškodlivé.

3. Vymenujte umelé zdroje znečisťovania ovzdušia.
a.) výroba tepla a energie
b.) hutníctvo a metalurgia
c.) chemický priemysel
d.) doprava
e.) stavebná činnosť

 

 

Použitá literatúra:

J.Riman, Ľ.Brtek: Základy ekológie, Litera, 1998
http://www.gep.szm.sk/01%20znecistenie%20ovzdusia/znecistenie%20ovzdusia.html