Fázy tvorenia rečníckeho prejavu: 1.Zhromažďovanie faktov

                                                       2.Kompozícia

                                                       3.Štylizácia

                                                       4.Spôsob nacvičenia prednesu

                                                       5.Prednesenie

Zhromažďovanie faktov:

Zhromažďovanie faktov, ako aj celá tvorba prejavu, závisí od jeho funkcie. Sú to tieto funkcie: 1.niečo vysvetliť, objasniť, 2.zapôsobiť a presvedčiť, 3.zmobilizovať k činnosti, 4.pobaviť.

Rečník má určený iba predmet (obsah, námet) svojho prejavu a tému si zvolí sám.

Súčasne s funkciou prejavu – informovať, presvedčiť, citovo zapôsobiť – treba brať do úvahy aj situáciu (okolnosti), najmä adresáta a podľa toho zhromažďovať fakty.

Musíme zhromaždiť oveľa viac faktov, materiálu, ako použijeme.

 

Kompozícia a štylizácia prejavu:

Rečník musí každú tému – i vysoko odbornú – predniesť zaujímavo, lebo aj cesta k rozumu vedie cez srdce. Rečník musí hovoriť svoje myšlienky a svoje názory. Súčasné vzdelané publikum požaduje od rečníka:

1.aby vedel niečo, o čom treba hovoriť

2.aby bol úprimný

3.aby do témy vložil vlastné presvedčenie

4.aby hovoril priamo k veci, jednoducho, prirodzene a pútavo

 

Klasická kompozícia prejavu je trojčlenná: úvod, jadro, záver.

1. – uveďte cieľ, prípadne i dôvod prejavu

    - vyložte fakty

    - vyvoďte z nich závery, zhodnoťte, či ste dosiahli cieľ prejavu

2. – ukážte na nejaký záporný jav

    - ukážte, ako ho napraviť

    - žiadajte o spoluprácu, o aktívnu činnosť

 

Úvod má byť stručný a pútavý, má upozorniť, že sa poslucháči dozvedia v prejave niečo zaujímavé alebo dôležité.

S úvodom súvisí aj oslovenie. Môže priaznivo alebo nepriaznivo naladiť poslucháča voči rečníkovi.

V závere by malo byť zhrnutie hlavných myšlienok, výzva k činnosti, citovanie vhodných veršov, pochvala poslucháča (kompliment), vyvolanie smiechu, vystupňovanie myšlienky.

V jadre by sme nemali preskakovať z jednej veci na druhú. Ak chceme vysvetliť, dokázať zložitú myšlienku, rozložíme si ju na menšie celky a postupujeme pomaly od jednoduchších k zložitejším.

V rečníckom prejave môžu byť aj rečnícke otázky, odpovede, zvolania, opakovania, elipsy,...

 

 

Spôsob nácviku a prednes prejavu:

Prednes spamäti – ak má prejav skutočne zapôsobiť, prednáša sa spamäti. Rečník má ta lepší kontakt s poslucháčmi. V krajnom prípade možno mať napísané na papieri oporné body.

Výnimku tvoria dlhé príležitostné alebo slávnostné (smútočné) prejavy.

 

Mimika a gestikulácia – Rečník pôsobí na poslucháča predovšetkým svojou rečou (hlasom), ale aj celkovým výzorom: oblečením, postojom, mimikou a gestikuláciou.

Na vystupovanie pred publikom treba prax. Odporúča sa spočiatku nacvičovať prednes pred zrkadlom.

O gestikulácii platí zásada: Ak gestá nemajú pôsobiť prirodzene, radšej ich nepoužívať.

 

Hlasová modulácia, intonácia reči – monotónnosť unavuje. Treba využiť dôraz – zdôrazníme iba významovo dôležité slová. Prestávka (pauza) – urobíme ju pred dôležitou myšlienkou i po nej. Nadbytočné prestávky však pôsobia rušivo. Melódia – meníme výšku tónu – je to stúpanie a klesanie hlasu pri reči. Tempo reči meníme podľa obsahu a funkcie prejavu.