Peter Moskaľ sa narodil v roku 1976 v Michalovciach. Je absolventom práva na UMB v Banskej Bystrici. V súčasnosti žije striedavo v Anglicku a na Slovensku.
Cestopis je jeho prvé knižne vydané dielo, ktoré mladému autorovi prinieslo ocenenie Literárny objav roku 2006.
Dielo vyšlo v tom istom roku v nakladateľstve Slovenský spisovateľ a tým sa zaradilo do kategórie slovenských próz. Dvadsaťdeväť autorových trefných úvah je zachytených na deväťdesiatichpiatich stranách. Útlosť knižky je protipólom obsahu. Nie kvantita, lež kvalita je hlavným pútačom čitateľovho záujmu.
„Muž, ktorý prešiel celý svet so zatvorenými očami, nebol nikdy ďalej ako chlapec, ktorý sa vie dívať z okna.“ Takto začína svoje debutové dielo autor Peter Moskaľ. Vo svojich krátkych prózach zachytáva svoje spomienky na detstvo a mladosť, no nie len to. Okrem iného inšpirácie čerpá i z jednoduchého, nám najbližšieho prameňa menom život. A teda nielen spomienky sú zdrojom jeho úvah. Sú to i postrehy zo života jednoduchých ľudí, ktoré sa nám, „obyčajným smrteľníkom“, zdajú banálne až do takej miery, že ich často nevnímame a nevidíme, i keď sú súčasťou nášho každodenného života. Paradoxom je, že v Cestopise práve všednosť je nositeľom originality. Záleží však na tom, ako je nám táto originalita podávaná, resp. do akej miery sme ju schopní vnímať my. Čo nám k tomu treba? Stačí len otvoriť oči a ..... dívať sa! Myslím, že Peter Moskaľ to dokáže naozaj famózne a s prehľadom. A hlavne – reálne. Sám za seba hovorí jeden z príbehov, v ktorom vykresľuje atmosféru slovenskej krčmy: „Cez ventilátor neprejdú von ani muchy, ktoré si už nedokážu nájsť pohodlný flek na obsadenej mucholapke. Krčmárka prisahá na hygienu a oplachuje z promiskuitných pohárov odtlačky ďalších úst. Baktérie hynú na kožné choroby hneď pri kontakte s vodou v dreze...“
Svoje úvahy autor prepojil s prvkami reportáže a esejistiky, čo vnímam ako pozitívum, pretože týmto nadobúdajú tieto krátke prózy zaujímavejší rozmer, vďaka ktorému sa stávajú dynamickejšími a nútia čitateľa zatvoriť knihu až na poslednej strane.
„Moskaľova próza prináša do slovenskej literatúry osobitý hlas. Je pozoruhodná žánrovo, vyzretosťou a sviežosťou, neošúchanosťou jazyka a videnia.“ Takto vníma Pavel Vilikovský Cestopis Petra Moskaľa, ktorého úvahy sú naozaj textami vyzretými a hodnými povšimnutia. Mladý autor prekvapivo majstrovsky narába s výrazovými prostriedkami, ktorými je dielo preplnené a ktoré ani zďaleka nepôsobia tuctovo.
Jazyková stránka diela sa snaží ísť súčasne s dobou a byť naporúdzi i mladším generáciám, ktoré ako autor píše „sa môžu vysrať na pribrzdených fotrovcov aj na celý tento štát, ...“. I „fasa džob v Anglicku“ a „dobré prachy za málo roboty“ patria k dnešnému jazykovému štandardu, no zároveň k štandardu správania sa mladých ľudí, čo nie je práve pozitívom. Možno Peter Moskaľ ako predstaviteľ mladšej generácie, ktorému je blízky takýto slang, sa práve týmto nevtieravo snaží poukázať na to, čomu sa hovorí „zlá výchova“. Na takýchto príkladoch sa čitateľ často pousmeje, pobaví, no prinútia ho zamyslieť sa nad tým, že maličkosti tvoria dejiny. Podstatné však je, o aké maličkosti ide.
Myslím, že jednoduchosť, no zároveň rozprávkovosť názvov jednotlivých častí diela bol autorov zámer. Svet rozprávky, alebo zdanlivý svet rozprávky, sa mnohokrát prelína so svetom skutočným. A práve z tohto vyplýva častá ironickosť pomenovaní jednotlivých úvah, kde napríklad hrdina princ pri záchrane princeznej „...nevládze. Kovový oblek je oveľa ťažší než predstavy chlapa internetovej doby.“
Dielom sa občas mihnú fakty, ktoré nepopierateľne patria k študentským rokom autora Cestopisu. Okrem toho, že „skackavá ulička sa nikdy nevolala inak“ a okrem stretnutí na „Radvanskom jarmoku“ i „strom v parku pri ekonomickej fakulte“ svedčí o úprimnej a pravdivej spovedi autora o tom, že na Banskú Bystricu nezabudol. Stala sa menšou súčasťou jeho prvotiny.
Súhlasím s Jozefom Bžochom, ktorý vykreslil Petra Moskaľa ako „neobyčajne vnímavého prozaika s vyspelou slovesnou kultúrou a schopnosťou zachytiť rozličné stránky života...“ Dielom autor priniesol do slovenskej prózy nový pohľad na svet podaný jednoducho a zároveň komplikovane. Môžem povedať, že nepochybne ide o talentovaného autora, ktorý sa svojím Cestopisom právom zaradil k tvorcom súčasnej slovenskej literatúry.