-          vývin: na Slovensku feudálne prežitky pretrvávali, po r.1867 došlo k absolutizmu a toto sa nazýva Grinderská epocha kapitalizmu (banky, továrne)

-          prenikanie kapitalizmu sa dialo za účasti maďarského a nemeckého kapitálu

-          nebolo slovenských bankárov

-          odmietavý postoj mal k tomu i S.H.Vajanský v novele Letiace tiene

-          v slovenskej literatúre 19.st. je typické, že absentujú spory medzi generáciami autorov jednotlivých smerov (klasicizmus – romantizmus)

                                       (romantizmus – realizmus)

-          v poslednom ročníku časopisu Orol je v listoch Vajanského a Škultétyho ujasnená nová koncepcia a nové smerovanie literárnej spisby

-          autori varujú pred západom a jeho literárnymi vplyvmi (Zolov naturalizmus)

-          J.M.Hurban (konzervatívne stanovisko) ↔ Banšel + P.O.Hviezdoslav     => SPOR

-          S.H.Vajanský = predstaviteľ novej generácie, ale je aj úzko spätý s predstaviteľmi starej

-          literatúra realizmu má kvalitatívny nárast

-          = nové kvality + nové priority = vyviazanie sa z národných koreňov

-          subjektivizmus

-          antifolklórne tendencie – ústup od ľudovej slovesnosti

-          súčasná tematika

-          podľa Vajanského (1.vlna) má literatúra stále stáť na čele národnoobranného zápasu

-          hlavne v 2.vlne = odklon od národnej problematiky

-          smerovanie pozornosti do vnútra človeka

-          rozklad romantickej literatúry sa začal od sporu o Žehry až po prelom 70. a 80. rokov

-          pokusy Novej školy o alternatívu

-          generačné spory o almanach Napred  (60-70 roky) - Prešov

-          situácia po r.1867 – vyrovnanie

-          prelom 60/70 r. = hospodárska konjunktúra

-          položenie základov kapitalizmu, uhorská časť však stále uznáva feudálne prežitky

-          do Uhorska prichádza zahraničný kapitál, zakladanie prvých podnikov

-          reakcia sa objavuje u prvých realistov (Vajanský – Letiace tiene; Pustokvet)

-          národne orientovaná, konzervatívna inteligencia mala výhrady voči prieniku tohto kapitálu

-          po roku 1873 = výrazná hospodárska kríza

-          na Slovensku je táto kríza spojená aj s cholerovou epidémiou = negatívny vplyv na sociálnu i národnú sféru života, odvoz sirôt zo Slovenska na Dolnú zem a ich pomaďarčovanie (Vajanský – Tatry a more: báseň Herodes; M.Kukučín – Drotárove Vianoce)

-          1874-75 = likvidácia 3 slovenských gymnázií a Matice Slovenskej – (vo forme smútočného oznámenia v Národných novinách)

-          „únik mozgov“ – nijaká vysoká škola na Slovensku

-          vyhlásenie Kalmána Tiszu z r.1875: „Slovenského národa niet.“ – koncepcia jednonárodného uhorského štátu

-          v počiatkoch realizmu dominuje národná problematika

-          počiatok R. sa uvádza na rok 1875, ale je to podmienené politickými udalosťami

-          v skutočnosti R. začína na prelome 1879/80

-          koniec 1.vlny = 1890/1900 – aktivity 1.vlny už v poslednom10-ročí neurčujú trendy vývinu realistickej literatúry

-          nástup 2.vlny = 1893: Timrava – Za koho ísť; Tajovský

-          koniec 2.vlny = 1918

-          1909/10 – nástup moderny

-          prelínanie realizmu a moderny (Tajovský a Jesenský – rovesníci; tvorili v rovnakom čase

-          Literárny program: spoločensko – politický radikalizmus, subjektivizmus (ľúbostné, subjektívne témy). Krytie s lyrikou (subjektivizmus, národ kritizuje (Vajanského Prísaha) a s epikou skôr ten spoločensko – politický radikalizmus). Program zasiahol aj oblasť prozódie verša – na Sitnianskeho, ktorý spočiatku nepochopil tieto nové zmeny verša. Sylabický prozodický systém (dvanásť.verš) – na izosylabizme a osemverš. bol najčastejší

-          1870 – NÁRODNÉ NOVINY (v MS) – nové centrum národnej inteligencie

-          1873 – premenované na Národnie noviny (NN) – hlavné slovo v nich mal Vajanský, ovplyvňuje ich 40 rokov

-          predstavitelia NN: V.P.Tóth

-                                        Jozef Škultéty = viacgeneračná spolupráca – plynulé nadviazanie aj na romantizmus

-          NN mali na svoju dobu vysokú úroveň

-          pre Vajanského bol príznačný náročný, vysoký štýl písania = aj NN boli v tomto duchu

-          obmedzený okruh čitateľov

-          v niektorých obdobiach noviny živorili

-          časopisy: ČERNOKŇAŽNÍK – obnovený humanistický časopis

                            NÁRODNÝ HLÁSNIK

-          1881 – obnovenie SLOVENSKÝCH POHĽADOV - (zanikli začiatkom 50.rokov, založil ich J.M.Hurban)

-          Vajanský už v 1.obnovenom čísle „vyvoláva duchov generácie otcov“ – na znak kontinuity vývoja

-          časopis: OROL – program realizmu – Andrej Trúchly – Sitniansky – mal vyššie ambície než schopnosti

-          začiatkom 70.rokov nepripustil do Orla nastupujúcu generáciu

-          1879 – posledný ročník Orla, publikujú v ňom už aj Vajanský aj Škultéty

-          KRITICKÉ LISTY – štylizované dialógy medzi Vajanským a Škultétym, je tu program ideálu realizmu, zdôrazňuje sa hlavne subjektivizmus

-          zdôrazňujú národnú koncepciu literatúry

-          slovenská literatúra sa má vyvarovať „svetáctvu, cudzote“ a chrániť sa pred krajnosťou – Zolov naturalizmus

-          toto presadzoval Škultéty, ktorý odsudzoval tzv. senzačnú beletriu, ktorá mala iba „napínať, dráždiť a rozčuľovať.“

-          J.Vlček začína uvádzať svoje články, je narodený v Martine, študoval filozofiu v Prahe

-          napísal sériu 13 článkov o autoroch českej literatúry tej doby

-          podstatná aktivizácia prekladateľskej činnosti

-          najviac sa prekladala moderná realistická ruská literatúra, veľkú úlohu v tom zohrala manželka Škultétyho, Bohdana – prekladala Gogoľa, Turgeneva, Dostojevského...

-          v menšej miere: preklady severských autorov – Ibsen, Björnson

-          SLOVENSKÉ POHĽADY – najrozšírenejšie periodikum v tej dobe

-          1881 – časopis začínal vlastivedným úvodníkom

-          bol tu aj Štúrov rozsiahly životopis od J.M.Hurbana

-          Literárna kritika – Vajanský ju posunul na novú, úplne inú kvalitatívnu úroveň

-          1882-89 – SP rediguje sám Vajanský

-          od r.1884 sa Vajanský ocitá v osobnej kríze a časopis je tým poznačený

-          snaha o oživenie časopisu

-          koniec 90.rokov – 1.kríza časopisu, na scéne je nová časopisecká konkurencia: SLOVENSKÉ BESEDY

-          LITERÁRNE LISTY (1891) – pôvodne len príloha katolíckeho časopisu KAZATEĽŇA – František Osvald

-          po roku 1889 – redakciu SP prevzal znovu Škultéty a tak to zostalo až do roku 1916

-          stáli prispievatelia: P.O.Hviezdoslav, M.Kukučín, J.G.Tajovský (neskôr), Ľ.Podjavorinská (neskôr)