- S.H. Vajanský – konzervatívny modernista
- Vajanský preferuje autorskú reč, demonštruje svoju tézu a dokáže prerušiť dialóg a vstúpi tam so svojím názorom
- Podoba umeleckého štýlu je dosť poznačená publicizmom
- prozaik, básnik, ale hlavne literárny kritik
- spoluvytváral program 1.vlny SLR
- 1881 – vydáva 1.obnovené číslo Slovenských pohľadov – uverejňoval životopis Ľ.Štúra od svojho otca
- najpozitívnejšie je hodnotený ako literárny kritik, ako publicista
- múzický typ autora – literatúru istým spôsobom „cíti“, diela hodnotí v 1.rade na základe ich estetických kvalít
- v Slovenských pohľadoch oceňoval príchod novej literárnej generácie
- nikdy nezotrval na pozíciách myšlienkového dogmatizmu (na rozdiel od svojho otca)
- Vlček: „Vajanského dielo je príkladne realistické, bohaté na ideál a večne živé.“
- Votruba: „neživotné, na ideál chudobné, samé v sebe zvrátené.“
- literárna história ho označuje ako konzervatívneho modernistu
- Alexander Matuška: Vajanského apriórne odmieta, sarkastický tón, spochybňovanie kvality. „Hoci mu nepatrí naša láska, zaslúži si našu úctu.“ V knihe Esej o slovenskom románe – kapitoly od Jána Števčeka – Vajanský predstavuje osobitnú literárnu tradíciu. Vajanský sa pokúšal stavať nové zo starého materiálu. Fenomén doby – formoval jeho tvorbu (literatúra je v tej dobe jediný prejav národnej existencie)
- V tvorbe sa často prejavoval ako novinár, ideológ, politik, nenecháva dosť priestoru umeleckým prienikom
- jeho postavy často „šuštia papierom“, jeho myšlienky sa často podobajú téze
- mestský charakter tvorby: - aktívne vychádzal zo svojich skúseností, zážitkov, pohyboval sa v tomto prostredí
- prvé 3 zápisky prác – historické motívy – silný vplyv romantizmu, vznikli počas gymnaziálnych štúdií v Rakúsku
- študoval aj v Stendhale neďaleko Berlína – ďalšie rozširovanie jeho literárneho obzoru (Heine, Shakespeare, antické eposy)
- gymnaziálne štúdiá dokončil v BB (3 – jazyčné katolícke gymnázium)
- váhal nad ďalším štúdiom – teológia či právo – rozhodol sa pre právo – štúdium v BA, až tu sa začal cítíť Slovanom a Slovákom
- rozhodoval sa, lebo chcel byť užitočný
- v BA sa stretol s ruským slavistom Lamanským – počiatok Vajanského rusofilstva
- „Dopisy z Požúňa“ – novinárske príspevky z BA do časopisov (napr. Orol)
- v BA sa aj oženil so ženou z váženej stavovskej nemeckej rodiny
- v tvorbe nehľadal „zdravé jadro národa“ v ľude – s ľudom si príliš nerozumel
- väčšinu života prežil v Martine
- redigoval tu NÁRODNÉ NOVINY, bol aj tajomníkom ženského spolku ŽIVENA (neobľúbený) – jeho vzťah k ženám sa odráža aj v jeho tvorbe
- ku koncu života ako novinár často cestoval do Ruska, presvedčil sa tu o realite, ale navonok to nepriznal
- do novín písal len pozitívne informácie, negatívne zasielal len v dopisoch Škultétymu
- 3 krát sa dostal do väzenia (pol roka za poburovanie, keď oficiálne privítal Ambra Pietora, rok za protest proti zákazu postavenia pomníka svojmu otcovi)
- používal štatút politického väzňa – bolo mu umožnené písať (v BB vytvoril základy románu „Kotlín“, vo Vacove začal písať „Pustokvet“)
Vajanský ako básnik:
- 3 básnické zbierky: „Tatry a more“ (1879)
„Spod jarma“ (1884)
„Verše“ (1890)
„Tatry a more“ – označovaná ako manifest novej realistickej poézie, zhrnutie 13 ročnej tvorby
- subjektívne básne, postavenie národa v rámci sveta
- nejde o jednoliaty celok
- žánrová a tematická pestrosť
- kontrast: tajomstvo umenia: Zbierka sa skladá zo 7 oddielov: 1.Zvuky; 2.Maják; 3.Jaderské listy; 4.Sny a báje; 5.Ratmír; 6.Herodes; 7.Dozvuky
- Zvuky, Dozvuky – aktuálne politické básne, uplatňuje iróniu, satiru, spoločenskú kritiku
- Maják – 1 rozsiahla báseň – mala to byť epická báseň, nesie mnoho znakov romantizmu – historický motív
- Jaderské listy – vplyv nedobrovoľného pobytu v Bosne a Hercegovine, musel sem narukovať pri okupácii
- antimilitaristické, pacifistické pocity
- ako Slovan odmietal vystúpiť proti iným Slovanom
- Sny a báje – historické a mytologické motívy, vplyv romantickej poetiky
- Ratmír – historická poéma
- Herodes – reakcia na pomaďarčovanie slovenských sirôt na Dolnej zemi po cholerovom povstaní = tu vidí veci dosť čierno-bielo
- Zvuky, Dozvuky, Jaderské listy – nová realistická poetika
„Spod jarma“ – náznak skepsy, od optimizmu dospeje k rezignácii svojho osobného života v zbierke „Verše“
- báseň „Môj ľud“ – objektívnejšie, viac zamerané na národnú problematiku
- „Moje túžby“- subjektívne reflexie, otázka postavenia básnika v národe
- „Na rumoch“ – odzrkadľuje zúfalé postavenie slovenského národa, využíva prírodno-psychologický paralelizmus, pochmúrna atmosféra, občas sa objaví modrá = farba nádeje
- myšlienky mesianizmu
- úvahy: vyjde záchrana z vlastného národa, alebo nie?
- „Na rumoch“ – „Tak u nás teraz, bratia: hmlisto, temno, nevýnosno.“
„Verše“ – prológ + epilóg, 5 častí- 1, 3, 5 = venované národnej tematike
- 2, 4 = sú sebareflexie
– nový typ mesianizmu- rezignácia na činy, aktivitu
- báseň „Prísaha“ – Vajanský hľadá istoty, stabilné hodnoty v živote – nachádza ich v rodnej reči zahalenej do krásy, formy
- dôraz na formu, dielo má 5 oddielov
- 5 oddiel: Prekliaty mier – neschopnosť k činu, aktivite, nenávidí pasivitu spoločnosti (preklína ju)
- nevie nájsť riešenie
- celá tvorba je postavená na kontraste – tajomstvo umenia
- u Vajanského prvky tradičné i moderné: zjednocovateľka tradície – poézia (čiže sonet)
- zároveň koncepcia nacionalizmu – odkaz na Štúrovcov a štúrovské chápanie národa
Vajanského poézia ako celok:
- zjednocovateľka tradície (vysokou umeleckou formou poukazuje na kollárovský typ literatúry)
- paralelne s poéziou tvorí Vajanský aj PRÓZU:
- novela „Ľalia“ – 1880, vyšla v poslednom ročníku Orla; cyklus „Obrázky z ľudu“ (v Národných novinách) – nastolil tu problém, ktorý rozpracoval v novelách a románoch – ktorá spoločenská vrstva je schopná viesť národ? – aristokracia, buržoázia, zemianstvo, inteligencia, ľud?
- Aristokraciu odmietol, buržoázia mu ničila spoločenský ideál zemianstva; počíta so zemianstvom v spojení s inteligenciou (svadba Milka Holana a Ely)
- Od začiatku sa snažil aktívne zapojiť aj ľud, ale nerozumel si s ním – 1 z poviedok: „Na Bašnárovom kopci“ – stretnutie autora so starenkou, ktorú vydedil starší syn pomocou advokáta, vyššiu spoločenskú vrstvu hádže starenka spolu s autorom do jedného vreca, autor ako rozprávač nechápe, prečo ho starenka radí k „podvodným advokátom“
- Vajanského realizmus priniesol viacero pozitív
- starý základ ako platforma pre výstavbu nového
- dokázal si vybrať aktuálnu tematiku, vedel pomenovať problémy
- vytvoril ucelenú, precíznu kompozíciu diel, má tendenciu k väčším plochám – smeruje k románu
- v kompozícii chýba moment náhody, prekvapenia
- postavy majú presne určené miesta
- „idey si hľadajú postavy“ – malo to byť naopak
- postavy určujú dej a majú prepracované charaktery
- mechanicky uplatňovaný princíp kontrastu
- postavy sa dopĺňajú, tvoria harmóniu
- najmä ženské postavy (Ela + Adela v Letiacich tieňoch)
- pragmatické x staromódne uvažovanie
- rozvoj vzťahu s Eugenom Dušanom – dopĺňa sa s ním
- podvedomé očakávanie zmeny Stana Rudopoľského v Suchej ratolesti
Vajanského štýl:
- vysoký štýl, veľa cudzích slov, nadužívanie rusizmov, prívlastkov (svieže, ladné, panenské)
- výrazná poetizácia štýlu – metafory ako jazykové prívlastky
- zo symbolov urobil alegóriu, elegantný štýl, knižný jazyk
- vplyvy secesie – prezdobené, prekomplikované umenie
- prívlastky ako ornamenty – ozdobná funkcia
- hra zvukov a farieb (súvisí to s výtvarným umením), nastáva tu „dejové ticho“, nastupujú pasáže založené na vytváraní atmosféry = náladové, lyrické, prírodné motívy tvoria skôr pozadie
- dôležitejšie sú hudobné motívy, ktoré slúžia ako symboly (prírodné zvuky, klavír, spev)
„malé romány“ – Letiace tiene (novelistický charakter); Suchá ratolesť – snaha o zdokonalenie formy, epizódne postavy
- v 2.pol.80.r. sa Vajanský odmlčal (osobná kríza) – len žurnalistická činnosť
- 1893 – Pustokvet – pochybnosti o návrate zemianstva k národnému životu
- 1899 – stať – stať Budiť ľud = v Národných novinách
- priznáva, že Rudopoľský (ako typ) bol iba fikciou, bolo zbytočné dodávať zemianstvu šancu
- bolo to len jeho želanie. Rudopoľský = idea
- zmena Rudopoľského: na národne orientovaného človeka nie je uskutočnená sama o sebe, zásluhu na tejto premene majú ostatné postavy: Mária (mravne, umelecky), Tichý (ideologicky, národne)
- Adela = s ňou môže nadviazať vuťah – eroticky
- Stano ju najprv vníma ako ľahtikárku, musí ho presvedčiť
- Karol nebol zeman, priženil sa – ideologicky, otázkou je jeho vzťah k umeniu
- Albert Tichý: Stano sa niekedy zabáva na jeho rečiach, Albert nie je radikálny, je skôr citlivý. Pendant Tichého je Rudopoľský (a naopak) = vzájomne sa dopĺňajú.
- Vajanský je konzervatívny v téme – zemianstvo. Moderný je v zobrazovaní (Bauer – nástup kapitalizmu). Jeho postavy veľmi nápadne pripomínajú postavy v dielach Turgeneva. Tie sú však zaradené do reality, sociálnej skutočnosti v Rusku, kdežto u Vajanského nie sú dostatočne zakotvené v realite.
- LT – zemianstvo a inteligencia
- SR – silní jednotlivci (S.Rudopoľský, K.Vanovský,...)
Časté motívy: dve protikladné sestry
- Alexander Matuška: kritické vyjadrenie k dielu
- Vajanského postavy nežijú, o ich vnútre je lepšie mlčať
- Vajanského postavy – dokonalosť
- nezvyčajné prívlastky
- zemania: suchá ratolesť nášho národa
- Eugen Dušan (Letiace tiene) – pasívny, ale vitálnym spôsobom. Keď svoje myšlienky verbalizuje, prejavuje sa bezperspektívnosťou vzťahu medzi ním a Adelou. Učí dievčatá slovenské piesne – umiernená cesta
- Kto na čele národa?
- zemianstvo + inteligencia
- zemianstvo + vplyvná osobnosť
- 1890 – autor priznáva, že Rudopoľský bol len ideálom
- žánrovo nenaplnené romány (novely)
- vysoký, múzický štýl
- motívy hudby
- symbolické názvy diel
- riešenie ? zemianstva – nenachádza východisko (Suchá ratolesť)