- báseň Sonety zo zb. KRB A VATRA – chceli ju vydať v Prahe, ale tento zámer sa neuskutočnil
- vydával 1881 – 1884 v Slovenských pohľadoch
- 3.oddiel: Spevy slobody
- Hviezdoslava mrzelo, že táto zbierka nevyšla
- sú básne týkajúce sa jeho rodného kraja, chalupy, otcovi (báseň „Roľník“)
- uvažuje o kategóriách ako je Sloboda, potom sa dostáva ku konkrétnym ideálom
- je tu postava Lazára = biblické motívy (Lazár = žobrák)
- sonet č.10: „vzlietnutie do výšky“ ako Ikaros – autor neľutuje, stojí to za to – aspoň na chvíľu vidieť svet zhora
- sonet č.20: vyznanie zo svojich ideálov (pravda, krása, dobro), zároveň nemôže ostať vo výšinách, ak chce byť básnikom národa
LETOROSTY: - v 3 cykloch: I. 1885 v almanachu Živena
II.1886-87 v Slovenských pohľadoch
III.1896, v 2.zväzku básnických zobraných spisoch
„Čo dávam...“ – rozum + cit
- verí, že jeho poézia v istom zmysle pomôže národu
- odmieta faloš, citovú pokrivenosť, pokrytectvo
- optimistické nadšenie
II.cyklus: Čierny rok – najsubjektívnejší, týka sa straty blízkych
- únik mimo reality – romantická črta
- uvedomuje si, že sa už nevrátia, najprv si myslí, že sú všetci ešte na poli
- nemôže uniknúť z reality, musí jej čeliť, aj keď je krutá
- motív pustého domu
- dom: - útočisko – keď žili príbuzní
- symbol, že sa už nemá kde uchýliť
„Ó, prečo nie som víchrom“ – motív prírodných živlov (majú silu niečo zmeniť)
- deklamačný, expresívny štýl
- prvky apelatívnosti, deklaratívnosti, imperatívnosti, výzva k niečomu
- biblické motívy, spomína aj Pompeje
- vždy, keď sa ľudia odklonili od správneho života, prišlo zničenie
„K vám urodzeným,...“ – lyrický pendant k Hájnikovej žene
- páni vykorisťujú ľud, opovrhujú ním
- vyzdvihuje rovnosť ľudí (pred Bohom)
- „sme všetci z tejže Adamovej kosti.“
- obviňuje vrchnosť, obhajuje ľud
- rodná reč – dar z nebies, ktorý si máme vážiť
LETOROSTY III: - po 1x zaznamenávame pocit rezignácie
- Hviezdoslav je rozhorčený nad udalosťami, ktoré nedokáže zmeniť, aj nad tým, že jeho tvorba nemá odozvu
„Žalmy a hymny“ – náznak polemiky až protirečenia Bohu – v závere si to však uvedomí a prosí Boha o odpustenie, o potrestanie nepriateľov národa
- inšpirácia Starého zákona, 18 básní
- Žalm – slúži na oslavu Boha
- Hviezdoslav ich použil na vyjadrenia vnútorného bôľu, ale neopakoval rovnaký postup ako majú originálne žalmy
„De profundis“ – Z hlbokosti
- Boh pokoril aj jeho, nielen národ
- Boh: princíp spravodlivosti – má rád dobro a trestá zlo
- záver: prosba o odpustenie
- symbolika cirkevného roka
- utrpenie národa pripodobňuje k utrpeniu Krista
- Pôst, Advent, Veľký Piatok – hlad po knihách, po vzdelaní
- Šmatlák označil Hviezdoslava ako „muža bolesti“
- intenzívne prežíval osobný i národný údel
„Blízko si Pane“ – opora v Bohu- intenzívne motívy tmy
- drží sa nádeje, ale už ho začína gniaviť strach a beznádej
„Stesky“ – 1903
- v 5. zväzku zobraných spisov
- uvedomuje si, že už nie je mladý, bude mu ubúdať síl a nemá potomkov
- je odmietnutý Vajanským aj hlasistami (nepáčilo sa im, že je moralizátorský)
- prirovnáva sa k Prométheovi – symbolika
- otvorene túži po smrti a volá ju
- Hviezdoslav sa obetuje za národ, ako P.za ľud
- utrpenie fyzické aj psychické
- orol = národný symbol – iné svetlo
Poetika Hviezdoslava:
- antifolklórne tendencie
- sylabotonická prozódia
- deklamačný verš
- bohatý, obrazný, metaforický básnický slovník
- rýmované aj nerýmované strofy
- zložitá reflexívnosť
- absencia ľúbostnej poézie
- romantické tendencie – odpútanie sa od reality – rozorvanosť
Osobnosť a dielo P.O.Hviezdoslava:
- A.Matuška: „Jeho prípad je v tomto národe jedným z najtrápnejších.“
- kritika v horlivom stavaní pomníkov a uctievaní, oveľa horšie je to však s poznaním toho, Komu/čomu je pomník určený
- Hviezdoslav vstúpil do literatúry na prelome 60/70 rokov 19.st.
- obdobie nového literárnoestetického kánonu
- literatúra má aj spoločenskú funkciu, Hviezdoslav sa realizoval aj na stránkach almanachu Napred – pýtal sa tu Hurbana – „Myslíte si, že ste Duch svätý?“ (Hviezdoslav mal tendenciu posudzovať)
- 1871-78 – nepublikoval v existujúcich slovenských časopisoch (starej romantickej generácii, ktorá mala veľký vplyv, nepáčili sa jeho príspevky a názory)
- 11.8.1874 – predvečer zasadania snemu, ktorý jednal o zatvorení gymnázií, použil Hviezdoslav citát V.Huga: „Krádež na národe sa nikdy nepremlčí.“
- voči osobe Hviezdoslava je oproti Matuškovi oveľa kritickejší Valér Mikula v úvahe „Hviezdoslav – mýtus a antimýtus“ – nie je ľahké byť už za života veľmi uznávaným, ba až mýtizovaným
- Hviezdoslav chcel byť už za života veľmi uznávaným, ba až mýtizovaným, chcel byť klasickým básnikom = úplnosť, celistvosť básnickej výpovede
- Zo Steskov však vidieť, že sa mu to nepodarilo, aj keď napísal všetky literárne druhy, témy vysoké i nízke, básne časové aj nadčasové
- dokonca možno u neho nájsť aj folkloristické tendencie
- čo však u neho chýba, to je ľúbostná lyrika, aj keď ju neodignoroval úplne (Básnické prviesenky Jozefa Zbranského – 1858 – redaktorom tejto zb. bol V.P.Tóth – štúrovec, ktorý redakčnými zásahmi údajne vylúčil z tejto zbierky básne ľúbostné na úkor národných)
- celistvosť, zaokrúhlenosť vo svojej tvorbe
- usiloval sa o to, ale napokon konštatoval, že mu to celkom nevyšlo
- fungovala u neho aj autocenzúra (-ľúb.cenzúra)
- Mikula hovorí, že „takýto typ básnika v slovenskej literárnej histórii dovtedy nebol.“ – teda nemal na čo nadviazať a musel sa inšpirovať zahraničnou tvorbou
- prekladal najmä romantikov – Schiller, Goethe, Puškin, Heine
- uplatnil aj romantické prvky: Hájnikova žena
- Andrej Mráz porovnáva sujet Hájnikovej ženny so sujetom poviedky Priatelia (1863) od Mikuláša Ferienčíka, majú naozaj mnoho spoločného
- všetky lyrické cykly (s výnimkou Steskov) boli napísané v jednom desaťročí (1885-96)
- je tu určitá myšlienková spojitosť
Vzťah Hviezdoslava k vlastnej tvorbe:
- je založený na protiklade – básn.fantázia, snaha hrať sa so slovami a motívmi
- X zmysel pre „službu všednému dňu“ (Šmatlák)
- „Hviezdoslav: Zrod a vývin jeho lyriky.“
- najprecíznejšia a najkomplexnejšia práca na túto problematiku
- s pribúdajúcim vekom si tragicky uvedomoval spoločenskú neúčinnosť svojej tvorby – prehlbovanie jeho skepsy a rezignácie (Žalmy a hymny, Stesky)
- vysoká morálnosť, mravnosť Hviezdoslava – odraz v tvorbe: 1.túžba po smrti (Čo dávam..., Ó, prečo nie som víchrom)
2.uvedomenie si zbytočnosti
- čo je v živote akceptovateľné a aké hodnoty naopak odmieta
- „Žalmy a hymny“ – kult formy – príklon k istote, zaujímavé sú jeho dialógy s Bohom
- hlboko veriaci básnik sa rúha, polemizuje s Bohom, niekedy ho aj obviňuje, v závere sa podvolí – nie mechanicky
- Š.Krčméry označuje báseň „Slovenský Prometej“ (zb.Stesky) ako najčiernejší bod Hviezdoslavovej poézie
- Hviezdoslav si nerozumel ani so staršou generáciou, ani s nastupujúcou mladou – aj to vyjadril
- kedysi bol spriaznený s Vajanským (ten mu venoval Suchú ratolesť), ale na prelome 19/20.st. privítal nástup generácie hlasistov, a to vyvolalo nevôľu Vajanského
- najpresvedčivejšie a najlepšie sú básne, v ktorých sa prejavil úprimne (to, čo cíti)
- metatext Hájnikovej ženy – Štefan Moravčík
- divadelná hra – Feldek: Horor v horárni
- ročné obdobia h Hájnikovej žene: jar – svadba
leto – vyvrcholenie lásky a šťastia
jeseň – výrazné náznaky tragédie
zima – pomätenie Hanky (akoby spala)
jar – vyzdravenie, narodenie dieťaťa
HVIEZDOSLAVOVA EPIKA:
- 80-te roky – fragment Ilona Žltovlas – vplyv doznievajúceho romantizmu, jadrom je putovanie hrdinky za krásnym vysnívaným princom (putovanie za láskou, šťastím)
- skladba s biblickým motívom Agar – konflikt dvoch svetov: utláčateľov a utláčaných
- obe skladby majú aj 2.líniu (rovinu) – alegorickú
- toto sú prvé diela Hviezdoslava
- tie hlavné a podstatné, dôležité veci nám Hviezdoslav zdeľuje akoby mimochodom – treba „čítať medzi riadkami“
- lyrické komponenty zdôrazňujú epický konflikt a intenzifikujú autorov zámer, predovšetkým v rovine mravnej
- Postavy Hájnikovej ženy: - nie sú to individuality, to, čo sa s nimi deje, má hlbší význam. Vždy sa prelína rovina osobná s nadosobnou, individuálne s všeľudským
- postava Hanky – dlho pripravovaná na stretnutie s protikladným prvkom (Artuš). Čin, ktorý spácha má byť realistickým vykreslením obrany mravnosti svojej i spoločenskej vrstvy
- konflikt nemá sociálny charakter, ale morálne zmierenie nie je možné napriek dobrému koncu
- Cyklus Vlkolín:
- EŽO: 1890, epická monografia
- GÁBOR: - prelom storočia, knižne až v roku 1901 v III.zb. zobraných spisov Hviezdoslava, - kolektivistická kronika
- EŽO – dej sa točí okolo jednej dvoch postáv, v popredí je postava Eža
- sledujeme rodinný konflikt, v ktorom bude ešte možné zmierenie
- jabĺčko (biblický motív) – symbol zmierenia
- zmierenie z morálneho hľadiska – zemianstvo ešte nie je mravne upadlé, ide len o stavovskú hrdosť a pýchu
- na konci: nádej, túžba po živote
- GÁBOR – encyklopédia slovenského života v 2.pol.19.st.
- viacero postáv i dejových línií
- záznam dedinského života
- nájdeme tu mnoho skutočných historických udalostí
- zmierenie tu nie je možné
- autor je tu skeptický a neverí v obrodu zemianstva ako spoločenskej vrstvy
- skepsa, dezilúzia, pokus o samovraždu
- dielo doplatilo na skutočnosť, že je pokračovaním
- Pavol Bujnák ho označil za „najslabšiu skladbu, akú kedy Hviezdoslav napísal“
- na prelome 80/90 rokov sa zmenila poetika realizmu: od dejovosti k charakterovému prekresleniu postáv (Kukučínovská tendencia)
- 1921 – Hviezdoslav napísal epilóg k Vlkolínu, k Ežovi je už kritickejší – dôkaz skepsy a pesimizmu autora
- Vlkolín – Vyšný Kubín – styčný bod oboch diel
- v Ežovi – veľký priestor zaberá svadba, trvá až 4 dni – toto mu kritika zazlievala, ale on sa obhajoval tým, že mu išlo o etnografickú presnosť v zachytení svadby (čo sa mu fakticky aj podarilo)
- Ráchel, Kain, Sen Šalamúnov, Vianoce
- skladby s biblickým námetom
- pokračovanie skladby Agar
- Hviezdoslav písal aj balady, ale nie štúrovského štýlu
- vychádzal zo zahraničných vzorov a obohatil ich aj o sociálny prvok (Zuzanka Hraškovie)
Črty: sylabotonický prozodický systém
- zložitá reflexívnosť poézie
- bohatá strofickosť, pestrosť básnického slovníka
- neologizmy, biblizmy, prvky ľudového slovníka
Dramatická tvorba: - Herodes a Herodias- knižné drámy
- inscenačne veľmi náročné
- preľudnené postavami
- viacerí kritici sa zhodujú, že postavám chýba dramatizmus, jeho drámy boli málo uvádzané