- nebojí sa novátorstva, nových tvorivých postupov (napr. Žid/mentálne zaostalý človek, ako hlavná postava
- Dies irae – malý román
- niektoré prózy ešte nesú prvky romantizmu, ale Kukučín sa veľmi rýchlo učil (vedel, že to nemôže urobiť ako Vajanský – zo starého materiálu stavať čosi nové)
- Vajanský tvoril hrdinov, ktorí sú v slovenských pomeroch len ťažko uveriteľní, naopak Kukučín vychádzal z dediny, kde žili naozaj takí ľudia, ako ich on zobrazoval
- „Život si ma vybral, aby ma dobre popreháňal.“ (napísal MK v jednom liste, z rodnej Jasenovej odišiel, keď mal len 10 rokov a to do Revúcej)
- dostal sa až na druhý koniec sveta
- 1883: Národné noviny – 1.publikovaná poviedka: Na hradskej ceste – prefabulovanosť
- postavy tu ešte nie sú psychologicky prekreslené, je tu ešte romantická sujetová fabulačná línia
- Na jarmok; Dedinský jarmok; Hajtman; Na Ondreja = poviedky (1883-84), odbúral tu prefabulovanosť, dal dôraz na charaktery postáv – psychologické prekreslenie
- Dedinský jarmok – okolo postavy sa krúti celý príbeh
- folkloristické prvky (typická reč a zvyky)
- dej nie je 11 výraznou epickou líniou
- Kukučínove poviedky sú založené na epizódach
- podstatný nie je dej, ale udalosť
- nový typ poviedky: mozaika
- prítomnosť humoru v krátkych prózach – zväčša je to humor láskavý a dobromyseľný
- prevláda ľudový pohľad na svet a s tým spojený optimizmus
Ľudový náhľad + kresťanský humanizmus:
- dala mu to výchova a odráža sa to v jeho diele
- Rysavá jalovica; Neprebudený (1885-86)
- v oboch dominuje hlavná postava, ale zároveň je uplatnený odlišný kompozičný prístup pri zobrazení postáv
- Ondrej Káčer – sused, predobraz Adama Krta
- postava prekreslená z vnútra cez vnútorný monológ
- takto povýšil MK ľudové rozprávanie na umeleckú poviedku
- Adam Krt – ako postava sa stále vyvíja
- Ondráš Machuľa – vstupuje do deja ako hotová postava, sformovaná ako mentálne retardovaný človek, ďalej sa už vyvíjať nemôže, zároveň je postavený mimo dedinskej komunity
Koniec 80.rokov:
- beletrizované úvahy – Na stanici; Pred skúškou; Na obecnom salaši; Z našej hradskej
- ujasňovanie si vzťahu ku všetkému, čo sa okolo neho deje
- všetko v jeho živote bolo posunuté
- gymnázium ukončil ako 25 ročný, vysokú ako 33 ročný, ženil sa 44 ročný
- bolo to zapríčinené okolnosťami v jeho živote
- po gymnáziu sa rozhodoval medzi teológiou a lekárstvom, lenže teológia v BA bola silne maďarská, preto sa rozhodol pre lekárstvo v Prahe
- tam stál na čele spolku Detvan
- v krátkej próze MK vždy smeruje k harmonizácii konfliktov – sú len 2 výnimky: Neprebudený – ani to nemôže skončiť harmonicky, ak chcel autor zostať realistom, Dom v stráni
- MK ako lekár sa musel zoznámiť s Darwinovou teóriou, ktorá je v protiklade ku kresťanskej náuke
- z literátov ho oslovil Tolstoj so svojou filozofiou „neprotiviť sa zlu násilím“
- v Prahe prežil 8 rokov, ale ukázalo sa, že na Slovensku nemá uplatnenie, preto bol donútený odísť na Dolnú zem
- tento odchod znamenal aj istý únik
- v 90.rokoch bol zavŕšený proces kapitalizácie slovenskej dediny – zväčšili sa sociálne rozdiely medzi ľudom a vytratila sa harmónia, za ktorú tak bojoval
- dúfal, že túto harmóniu nájde aspoň v dedinách Dolnej zeme
- sústredenie na závažné mravné a spoločenské problémy doby v pol90.rokov – postavy = spoločenské typy
- „Keď báčik...“ (1890) – posledný úspešný návrat k problematike zemianstva, zavŕšenie tejto problematiky v slovenskej literatúre
- Aduš Domanický – predstaviteľ definitívne upadnutého zemianstva, žije z budúcnosti, nechýba mu nič iné, len kaštieľ
- Ondrej Tráva – žije pre súčasnosť, vie, čo chce dosiahnuť
- poviedka Dve cesty – výrazný náboženský aspekt, MK si tu definoval vzťah medzi vedou a poznaním, formou úvah a reflexií
- novela Dies Irae (1893) – rozsiahla, autor si tu pomaly vytvára priestor pre román
- prvotná vonkajšia línia – epidémia cholery, druhotná – konflikty
- peniaze a postoj človeka k peniazom, ako ho deformujú
- dielo = narušenie mnohých stereotypov – literárnych aj životných
- nie žid je „kráľom úžerníkov“, ale kresťan – Sýkora – ten drží „v šachu“ aj židov
- cholera kosí rovnako kresťanov a židov
- Dies irae – postavy ╪ čiernobiele
- Dedinský jarmok – po 1x nie je žid negatívnou postavou – smerovanie k folklóru
- Na hradskej ceste – realistické sú skôr vedľajšie postavy (švagriná Katrena)
- schematický dej
- postavy nie sú veľmi prepracované
- Dom v stráni: vchádzal v SP 1903-1904
- údajne jestvovali až 4 varianty románu
- v prvých troch MK použil motto Leopardiho: „Dve veci má život – lásku a smrť.“
- Nie je to však len román o láske a smrti, zachytáva aj morálne a spoločenské problémy a medziľudské vzťahy
- Števček: vnútorný svet románu (štúdia v diele Esej o slovenskom románe) – tam nájdeme najlepšiu analýzu diela
- myšlienkovo je to určite vrchol dovtedajšej tvorby MK
- vykreslil statkárstvo, sedliactvo a nastupujúcu vrstvu kapitalistov – podnikateľov
- MK tu využil všetko, čo vedel o živote
- typické dolnozemské výrazy neprekladal (težak = sedliak; šora = titul panej) – natoľko sa už zžil s tým prostredím
- tú harmóniu, ktorá mu chýbala u nás, nenašiel ani na Dolnej zemi
- v centre románu stoja 2 postavy: Mate Berac a šora Anzula – sú to silné osobnosti
- Mate je stelesnením všetkých hodnôt, ktoré vyznával aj MK – bol akoby „mravným kódexom“
- avšak tieto správne zásady a hodnoty sa mu nedarí presadiť ani vo svojej vlastnej rodine, napriek tomu je všade vážený
- šora Anzula vyvoláva rešpekt
- vzťah Nika a Katice – rozum x cit
- Katica – dynamický prvok románu – lásku vníma racionálne, pragmaticky – chce uniknúť zo svojej spoločenskej vrstvy
- nebola to láska s prekážkami (rodičia im v podstate nebránili) – snáď preto vzťah stroskotal
- šora Anzula stanovila ročnú lehotu na otestovanie vzťahu – či to má perspektívu (ona však za ten čas podniká rôzne aktivity proti vzťahu – lebo vidí, že to nemôže pretrvať)
- román je statický, dominujú (vnútorn.) monológy
- 1.časť je postavená na retrospektíve
- z umeleckého hľadiska je dielo len demonštráciou myšlienok MK
- chýba tam vonkajší nosný konflikt
- Mate – predstavuje patriarchálne težactvo, šora statkársku/zemiansku vrstvu
- obchodník Zandome – predstavuje kapitalistov – nevie sa oduševňovať a verí len čísliciam
- v mravoch aj rečiach je voľnomyšlienkárom
- nemá dôveru voči ľudu, jedinec je pre neho najdôležitejší, keď sa má jedinec dobre, aj celá spoločnosť sa má dobre
- smrť Mateho – smrť Kukučínových ideálov a zároveň istej spoločenskej vrstvy
- Mate nemá pokračovateľa svojich ideí – paradoxne ním môže byť práve Zandome, ale ešte nevieme, ako využije svoju schopnosť manipulovať ľudí
- pri smrteľnej posteli vidíme zmierenie ľudské, ale nie spoločenské
- diela napísané po Dome v stráni už nie sú natoľko „dobré“
- vysťahovalecký román Mať volá – rozsiahly, má 5 zväzkov
- cieľom bolo napísať román o zmysle peňazí a ľudskej práce
- vysoké ambície sa „utopili“ v obrovských úvahách a reflexiách
- presne túto tému rozobral MK už v diele Dies irae, ale omnoho lepšie a na menšej ploche
Lukáš Blahosej Krasoň + Bohumil Valizlosť Zábor – historické romány, oba vyšli až v r.1929
- čerpajú z polovice 19.st.
- druhý z týchto románov je o niečo lepší – po dlhom čase sa tu objavil typický kukučínovský humor, ktorý už mnohým chýbal
Kukučínova tvorba: humanistické a kresťanské východiská, v centre stojí jednoduchý dedinský človek
- od postromantickej tendencie a sche,atického deja k psychologickému prekresleniu postáv
- Darwinovská filozofia – lekár
- „Život si ma vybral, aby ma dobre popreháňal.“
- nie opisný realizmus – postavu formuje bezsujetovo, formou anekdot, epizód a pod.
- Tolstojovská idea – neprotiviť sa zlu násilím
- snaha o harmóniu
T.Vansová a E.M.Šoltésová – predĺženie postromantickej tradície
- Šoltésová – román Proti prúdu – na spôsob diel Vajanského – kritikou zle prijatý
- Viac oslovili diela Danko a Janko a Moje deti