- približne od 90.r.19.st. do r.1918
- spoločenská situácia: silná kapitalizácia – prehĺbenie sociálnych tlakov na ľud, prehĺbenie majetkových rozdielov
- rozkol v národnom hnutí – Martin už nie centrom (Vajanský a spol.z Martina vyhlásili politickú pasivitu, vyzývali ľud k neúčasti na voľbách – toto kritizovala nová generácia, ktorá sa formovala v Prahe (spolok Detvan) a neskôr vydávala časopis Hlas (1898 – 1904) – hlasisti – ovplyvnení pragmatickou filozofiou TGM
- hlasisti sa orientovali na Čechy, sympatizovali s Masarykovou filozofiou
- hlavný program: hmotne povzniesť slovenského človeka (napĺňal J.G.Tajovský)
- hlásali a uskutočňovali drobnú prácu medzi pospolitým ľudom – až keď sa ľud pozdvihne sociálne, bude schopný a ochotný prijať aj niečo vyššie
- zameranie na jednotlivca, nie už na také vznešené záležitosti ako napr.Vajanský
- nie je dôležitá národná otázka, ale sociálna
- smerovanie do vnútra postáv
- už nebude dôležitý národný pôvod postáv
- dôraz na subjektívne vyjadrenie (vyvbanie), sebanazrenie (Timrava)
- Osvaldovci – podľa Františka Richarda Osvalda – bol to katolícky kňaz, Martin bol však evanjelický. Chceli, aby sa slovenský národ povzniesol hmotne i kultúrne
- Osvaldovco sa združovali okolo Literárnych listov (1891-1908) – ako osobitná príloha časopisu Kazateľňa – bol to homilistický časopis (kázeň = homília)
- cvičili sa v ňom čitatelia v rečníctve
- veľkú pozornosť venovali zhromažďovaniu starých, ale veľmi vzácnych materiálov, ktoré našli zabudnuté, oprášili ich
- v L.listoch sa snažili držať kontinuitu so starinou
- Osvaldovci vydali 3 almanachy Tovaryžstva (1893, 1895, 1900)
- okolo nich sa združila široká umelecká a vedecká inteligencia