- 2.vlna: syntéza objektívneho zobrazenia doby a subjektívnej výpovede autora
- Timrava sa má vyslovovať tvrdo (na vlastné želanie autorky)
- v centre pozornosti jej próz nestoja aktuálne národno-spoločenské problémy, ani epika veľkých dejov, ani prírodná lyrika, ani elegantnosť a hudobnosť prejavu (ako u iných realistov), ale: dôraz na psychológiu (najmä ženských) postáv
- Timrava podávala obraz malosveta, ale originálnym spôsobom
- namiesto národnej problematiky a ideológie nastupujú skutočné medziľudské vzťahy (či už majetkové alebo ľúbostné)
- tvorbu Timravy možno rozdeliť na 2 veľké okruhy: 1.spoločenská novelistika
2.dedinská poviedka
- spoločenská novelistika je zložitejšia, v tejto sfére o d začiatku odmietala nadviazať na Vajanského tvorbu, hoci mohla
- jeho tvorba sa jej javila ako tendenčná a ideologická
- jej spoločenská novelistika je subjektívna a novátorská, dedinské poviedky sú objektívnejšie, tradičnejšie a realistickejšie
- pesimistický realizmus (Čepan)
- timravovský realizmus (Tomčík) x Vajanského ideálny realizmus
- svojou tvorbou Timrava predznamenáva nástup literárnej moderny (pocit samoty – v niektorých spoločenských novelách Timravy)
- celý život prežila v Novohrade, tento región opustila len 2x: ročné štúdium na dievčenskom lýceu v BB, výlet na Orave v Dolnom Kubíne – tento spomína v diele Skúsenosť
- pochádzala z rodiny vidieckeho farára, spolu s bratom-dvojčaťom ich vzdelával otec, nikdy nechodila do nižších stupňov škôl
- tomuto prostrediu zodpovedala aj jej výchova
- prečo začala tvorbu spoločenskou novelistikou? – v hre bola otázka vydaja – životnej perspektívy
- jej prvotinou bolo dielo
- ďalšie bolo Ťažké položenie (tiež 1896)
- spolu so súrodencami však už predtým vydávali rukopisný časopis „Ratolesť“, ktorý zasielali do škôl a fár
- v jej zošitoch z pozostalosti sa našli texty na ľudové nápevy (asi 140)
- nekonvenčné spracovanie konvenčnej témy-lásky
- nevyznieva sentimentálne, ale ako vášeň, pud, trápenie
- ja zaujímavé, že 1 z textov pesničky sa volá Všetko za národ – tak o vyše 30 rokov pomenuje aj jednu zo svojich próz
- Pesničky na Žigúra (farár v dedine), Bacúra (učiteľ v dedine),na Oľgu Pé (matka Š.Krčméryho) a ďalších
- Timrava sa priatelila so Šoltésovou – našiel sa 1 list, v ktorom ju Šoltésová podporovala v ďalšej tvorbe
- v spoločenskej novelistike sa navonok nedeje vôbec nič, zato vo vnútri postáv áno
- dej je obetovaný ponoru do ľudskej psychiky
- často vonkajší dej pôsobí až banálnym dojmom
- „Ťažké položenie“ postáv (Števček) vyplýva z pováh x postáv, ktoré sú protirečivé
- napr. často niečo chcú, a keď to dosiahnu, nie sú aj tak spokojné
- postavy: na rozhraní sentimentálnej rezignácie a vidiny tragickej katastrofy
- 2 typy skončenia príbehu: 1.trpká irónia (Ťažké položenie)
2.vzdorná rezignácia (Milina v próze Bez hrdosti) – Timrava tu odhalila asi najviac zo svojho vnútra
- svojimi prózami sa nesnaží zapáčiť sa čitateľovi
- funguje tam irónia ako protikad k sentimentalizmu
- diela sú postavené na princípe ilúzie a dezilúzie
- motív márnosti všetkého (ako dôsledok a vyústenie koncepcie pesimistického realizmu)
- láska ako trápenie
- postavy si samy komplikujú život
- tvrdá dikcia, slová málo vzletné, expresívne, ťažké – voči tomuto zasahoval Škultéty na stránkach SP – prestala tam publikovať
- uprednostňovanie významu pred výrazom
- analytická metóda
- Timrava „osamostatnila“ ženu pre slovenskú literatúru
- žena sama poznáva svet, hľadá miesto v ňom