-          2.vlna: syntéza objektívneho zobrazenia doby a subjektívnej výpovede autora

-          Timrava sa má vyslovovať tvrdo (na vlastné želanie autorky)

-          v centre pozornosti jej próz nestoja aktuálne národno-spoločenské problémy, ani epika veľkých dejov, ani prírodná lyrika, ani elegantnosť a hudobnosť prejavu (ako u iných realistov), ale: dôraz na psychológiu (najmä ženských) postáv

-          Timrava podávala obraz malosveta, ale originálnym spôsobom

-          namiesto národnej problematiky a ideológie nastupujú skutočné medziľudské vzťahy (či už majetkové alebo ľúbostné)

-          tvorbu Timravy možno rozdeliť na 2 veľké okruhy: 1.spoločenská novelistika

                                                                                         2.dedinská poviedka

-          spoločenská novelistika je zložitejšia, v tejto sfére o d začiatku odmietala nadviazať na Vajanského tvorbu, hoci mohla

-          jeho tvorba sa jej javila ako tendenčná a ideologická

-          jej spoločenská novelistika je subjektívna a novátorská, dedinské poviedky sú objektívnejšie, tradičnejšie a realistickejšie

-          pesimistický realizmus (Čepan)

-          timravovský realizmus (Tomčík)          x Vajanského ideálny realizmus

-          svojou tvorbou Timrava predznamenáva nástup literárnej moderny (pocit samoty – v niektorých spoločenských novelách Timravy)

-          celý život prežila v Novohrade, tento región opustila len 2x: ročné štúdium na dievčenskom lýceu v BB, výlet na Orave v Dolnom Kubíne – tento spomína v diele Skúsenosť

-          pochádzala z rodiny vidieckeho farára, spolu s bratom-dvojčaťom ich vzdelával otec, nikdy nechodila do nižších stupňov škôl

-          tomuto prostrediu zodpovedala aj jej výchova

-          prečo začala tvorbu spoločenskou novelistikou? – v hre bola otázka vydaja – životnej perspektívy

-          jej prvotinou bolo dielo

-          ďalšie bolo Ťažké položenie (tiež 1896)

-          spolu so súrodencami však už predtým vydávali rukopisný časopis „Ratolesť“, ktorý zasielali do škôl a fár

-          v jej zošitoch z pozostalosti sa našli texty na ľudové nápevy (asi 140)

-          nekonvenčné spracovanie konvenčnej témy-lásky

-          nevyznieva sentimentálne, ale ako vášeň, pud, trápenie

-          ja zaujímavé, že 1 z textov pesničky sa volá Všetko za národ – tak o vyše 30 rokov pomenuje aj jednu zo svojich próz

-          Pesničky na Žigúra (farár v dedine), Bacúra (učiteľ v dedine),na Oľgu Pé (matka Š.Krčméryho) a ďalších

-          Timrava sa priatelila so Šoltésovou – našiel sa 1 list, v ktorom ju Šoltésová podporovala v ďalšej tvorbe

-          v spoločenskej novelistike sa navonok nedeje vôbec nič, zato vo vnútri postáv áno

-          dej je obetovaný ponoru do ľudskej psychiky

-          často vonkajší dej pôsobí až banálnym dojmom

-          „Ťažké položenie“ postáv (Števček) vyplýva z pováh x postáv, ktoré sú protirečivé

-          napr. často niečo chcú, a keď to dosiahnu, nie sú aj tak spokojné

-          postavy: na rozhraní sentimentálnej rezignácie a vidiny tragickej katastrofy

-          2 typy skončenia príbehu: 1.trpká irónia (Ťažké položenie)

                                                 2.vzdorná rezignácia (Milina v próze Bez hrdosti) –    Timrava tu odhalila asi najviac zo svojho vnútra

-          svojimi prózami sa nesnaží zapáčiť sa čitateľovi

-          funguje tam irónia ako protikad k sentimentalizmu

-          diela sú postavené na princípe ilúzie a dezilúzie

-          motív márnosti všetkého (ako dôsledok a vyústenie koncepcie pesimistického realizmu)

-          láska ako trápenie

-          postavy si samy komplikujú život

-          tvrdá dikcia, slová málo vzletné, expresívne, ťažké – voči tomuto zasahoval Škultéty na stránkach SP – prestala tam publikovať

-          uprednostňovanie významu pred výrazom

-          analytická metóda

-          Timrava „osamostatnila“ ženu pre slovenskú literatúru

-          žena sama poznáva svet, hľadá miesto v ňom