-          jeho starý otec Štefan Greško – formoval jeho detstvo a dospievanie

-          starootcovská výchova aj humor – jeho ranné prózy

-          v Tajove

-          učiteľ: v BB, v Kláštore pod Znievom (učiteľský ústav) – silne maďarizovaný

-          odišiel do Prahy (českoslov.OA) – fungovanie spolku Detvan

-          dojem na neho urobila ruská literatúra – Tolstoj, Gorkij, Gogoľ, Čechov

-          Tolstoj – výrazný sociálny rozmer jeho tvorby, snaha, túžba pomôcť národu

-          folklórny materiál – povesti, piesne,... – spolupracoval aj Tajovský

-          odchádza a 6 rokov žije na Dolnej zemi (dnes Rumunsko)

-          písal tam diela – už aj divadelné hry

-          po 6.rokoch – Prešov (riaditeľ pobočky Peštianskej banky)

-          snažil sa zozbierať rukopisy J.Záborského

-          je nielen prozaik, ale aj dramatik, no začínal poéziou – ľúbostnou, satirickou aj vlasteneckou (reflexie)

-          prvé sú príspevky posielal do SP – potom sa začal venovať próze – je veľká, dá sa rozdeliť: tematicky, žánrovo, problémovo

-          tematicky: starootcovské obrázky, sociálne štúdie, politické aktuality

-          žánrovo: predovšetkým poviedky,...črty, fejtóny, novely

-          problémovo: od podvodov, bezproblémových rodinných obrázkov až po závažné všeobecné problémy (celospoločenské)

-          JGT . sociálne najcitlivejší autor obdobia R.

-          tendencie: sústredenie na slovenskú dedinu (tú, ktorú najlepšie pozná), dedinský ľud (najbiednejšia časť dediny) – najbiednejší, trpiaci, spoločenskí outsideri

-          Próza: 1.)do roku 1908          2.)od roku 1908

-          obdobie (prelom19/20st.) – ešte doznieva romantizmus

-          po r.1908 – literárna moderna – súbežne s týmto smerom JGT

-          J.Jesenský – priateľ JGT

-          do r.1908 – prozaické zbierky: Omrvinky; Z dediny; Do konca (a iné rozprávky)

-          dominujú návraty do detstva (starootcovské rozprávanie), prípadne ľudové povesti

-          1.publikovaná próza: Hľadali poklady (Povesť Tajovská – 1896 v Nár.novinách– rozprával Štefan Greško)

-          starý otec je nielen postava, ale tým aj ako rozprávač

-          cez túto postavu získal JGT úctu k človeku a k práci

-          ochota pomáhať

-          monografický charakter JGT próz – sústreďuje sa na 1 osobu – postavu a okolo nej vytvorí príbeh

-          záujem o obyčajného, drobného človeka v celej šírke jeho života = sociálne štúdie (na túto úroveň)

-          špecifický typ rozprávača

-          citlivo prežíva osudy hrdinov citovo zaangažovaný – aj postavou býva, i keď len vedľajšou

-          ďalšia typická črta jeho krátkych próz – zvláštnosť epickej formy – aj keď ide len o 1 príhodu – vždy hovorí o celom živote postavy (napr. Mišo, Mamka Pôstková, Na chlieb,...)

-          ľudia by sa mohli sťažovať na svoj osud, ale nie, ony dávajú nádej svojim postojom (morálna kvalita)

-          žijú s dlhom – no chcú ho splatiť (mravné zásady)

-          bohatstvo morálky – ďaleko vyššie od materiálnych boháčov

 

Dráma: - diferencovanie: 3 okruhy

-          JGT ako ľudový dramatik

-          JGT ako realistický dramatik

-          JGT ako národný dramatik

-          ľudové hry – Ženský zákon, Nový život – didaktická hra v mnohých zložkách, uplatnené viac tézy a idey, téza o potrebe pozdvihnúť ľud – obroda sociálna, potom aj mravná obroda

-          národný dramatik: Smrť Ďurka Langsfelda

-          Statky-zmätky

-          jednoaktovka: Chlieb

-          vytrácal sa JGT ako angažovaný subjektivista, v dráme ide o objektívne osudy

-          inšpirácia Čechovom - zamýšľa sa nad tým, kto je vinný? – rodina, majetok, peniaze?

-          Statky-zmätky - každý má podieľ na vine

-          ide do hĺbky postáv – psychologizácia

-          zakladateľský význam – takýto typ drámy