JÁN ČAJAK

-          ide o medzigeneračný zjav – prevyšuje mimogeneračný

-          tvorba sa kryje s vrcholným obdobím 2.vlny realizmu, naznačuje ďalšie východiská v smerovaní literatúry

-          2 faktory tvorby: A.) rodinné prostredie             B.)životné osudy

-          A.)jeho otec štúrovský básnik, matka sestra T.Vansovej –druhýkrát sa vydala za P.Dobšinského

-          myšlienkovo je ovplyvnený, 70-80 rokmi 19.st.; je obdivovateľ tradície, dôkazom: Matica Slovenská – Prehľad súčasnej slovenskej literatúry – stať; odrazom čo preferuje v literatúre; 1/3 venoval Vajanskému a Hviezdoslavovi; nedocenil Kukučínove dielo, nepochopí Timravu a neoslovil ani Tajovského

-          1934 – list Andrejovi Mrázovi – Tajovský píše ako syn ľudu ja ako pozorovateľ

-          RODINA ROVESNÝCH – dialóg – hodnotí sa tvorba bás.Horského . 1.Kkrasko (cez postavy Čajak vyjadruje svoj názor; literatúra má povznášať a otáčať sa k harmónii života) – literárny program Čajaka

-          lit.chápe: postavy využíva na vyjadrenie postojov

-          pripomína Vajanského

-          B.)ako 3-ročný odišiel na Dolnú zem = dnešná Vojvodina – na Slovensko sa nevrátil

-          do literatúry potom vstúpi ako 40-ročný poviedkou PREDAJ HORY – Slovensko si zafixoval

-          mal intenzívny písomný kontakt so Slovenskom

-          kontakt fungoval, ale zapamätal si len to pekné a tak ho idealizoval – reminiscencie

-          Tvorba: podľa námetov

                    podľa umeleckého spracovania

-          1.)spomienkový materiál zo Slovenska = poviedky, krátke prózy = podľa neho povesti

-          2.)práce zo súčasného života – Dolnej zemi=

-          literárne aktívny do 1.sv.vojny – vydal časopisecky a knižne: Tri rozprávky; Pred oltárom; Suchoty; Jožkova svadba a jožkove rozprávky; 1909 – román Rodina Rovesných

-          v prózach zo Slovenského prostredia = Z povinnosti – zobrazuje vážne spoločenské konflikty

-          láska, cit, rozum

-          na rozdiel od Timravy Čajak rieši harmonicky

-          často sa dostáva do popredia didaktizmus, moralizátorstvo (napr. otázka povinnosti spoločenských vrstiev) – upozorňuje na popánštenie – Vajanský, Hvirezdoslav, umelecky uzavrel Kukučín

-          tieto témy obsahuje aj román RR:dostatok postáv – potencionálnych ohnísk konfliktov

-          viacero zaujímavých postáv končí ako nezaujímavé – tuctové, končí konzervatívne, konvenčne, vytratia sa z deja

-          často presvitá tradičný sentimentalizmus, čierno-biely – videnie problémov a postáv = zvyšky neskorého romantizmu

-          je to porovnateľné s Vajanským a Kukučínom

-          2.)tu cítiť odklon od didaktizovania, netúži napísať román, sústredí sa na odpozorovaný príbeh života z Dolnej zeme

-          nájdeme tu aj celkom príjemný humor