Vypracoval: L. Petrovič



BIOGEOGRAFIA

 

Biogeografia je veda o rozšírení, vývoji a zmenách organizmov a ich spoločenstiev v priestore a čase. Nie je biologickou disciplínou, je to odvetvie fyzickej geografie. Biogeografia skúma zložku fyzickej krajiny – biotu, zahrňujúcu rastlinstvo a živočíšstvo. Kladie dôraz na biotu ako súčasť krajinnej sféry a jej väzbu na ostatné krajinné sféry.


 

Bioklimatické pásma a zóny


Floristické oblasti Zeme

Podľa charakteru flóry delíme povrch Zeme zvyčajne na 6 floristických oblastí. Holarktická mimotropická severná oblasť je rozlohou najväčšia. Zaberá netropické oblasti Eurázie a severnej Ameriky. Paleotropická oblasť zahrňuje trópy Starého sveta – predná časť Afriky, prednej Ázie, Indie, juhovýchodnej Ázie, ostrovy Tichého a Indického oceánu. Neotropická oblasť zaberá trópy Nového sveta (južná Amerika) s priľahlými subtrópmi. Kapská oblasť je najmenšia z oblastí. Zaberá v južnej Amerike len úzky pobrežný pruh. Austrálska oblasť zahrňuje Austráliu, Tasmániu, Nový Zéland. Z dôvodov dlhodobej izolácie je zo všetkých oblastí najsvojráznejšou. Antarktická oblasť zaberá najjužnejšie oblasti južnej Ameriky, Ohňovú zem, subarktické ostrovy a Antarktídu.


Faunistické členenie Zeme

Na rozdiel od floristického členenia majú jednotlivé skupiny rôznu geologickú minulosť, pri šírení mali rôzne prekážky, avšak ide o organizmy viac-menej mobilné. Faunistické oblasti vyčleňujeme v dvoch skupinách: morského biocyklu (litorál, pelagiál, abysál) a suchozemckého – sladkovodného (limnického) biocyklu (notogea, neogea, paleogea, arctogea). Litorál zahrňuje plytké šelfové moria. Člení sa na boreálnu, tropickú a antiboreálnu oblasť. Pelagiál zahrňuje živočíšstvo šíreho mora. Člení sa na epipelagiál (horná, presvetlená vrstva) a batypelagiál (pod cca 200 m hĺbkou). Abysál zahrňuje hlbokomorské živočíšstvo. Notogea zahŕňa Austráliu a Nový Zéland a chýbajú tu inde rozšírené skupiny živočíchov (napr. placentálové cicavce). Neogea zaberá trópy Nového sveta (Amazónia, pampy a subtrópy). Paleogea zaberá trópy a subtrópy Starého sveta (madagaskarská, etiópska a indomalajská oblasť). Arctogea zaberá celú súš severnej pologule – Euráziu a severnú Ameriku.


 

Floristické a faunistické členenie Slovenska

Na základe geomorfológie, pedológie, klímy a ďalších faktorov môžeme na Slovensku vyčleniť nasledovné floristické oblasti: oblasť panónskej flóry – suchomilná flóra Burdy, Slovenského krasu, Východoslovenskej nížiny, Košickej kotliny, Záhorskej a Podunajskej nížiny; oblasť západokarpatskej flóry – Biele a Malé Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, Strážovské a Súľovské vrchy, Slovenské stredohorie, Muránska planina, Slovenský raj, Stredné pohornádie, Slanské a Vihorlatské vrchy a oblasť východokarpatskej flóry – Bukovské vrchy. Z hľadiska zoogeografického členenia patrí územie Slovenska do holarktickej ríše, paleoarktickej oblasti a eurosibírskej podoblasti. Vyčleňujeme tu provinciu stepí a provinciu stredoeurópskych pohorí.

 

Zdroj: http://rst.gsfc.nasa.gov/Sect3/world-map-natural-vegetation.jpg

Vegetačné oblasti (bioklimatické pásma)



Bioklimatické pásma Zeme - klimabiómy

Hrubé usporiadanie bioty závisí hlavne od pôdy a klímy. Ďalej klimabiómy môžeme členiť podľa nadmorskej výšky (vertikálne členenie), prípadne pôdy. Hlavnými klimatickými pásmami Zeme sú tropické, subtropické, mierne, subarktické a arktické. V rámci nich sa vyčleňuje niekoľko klimaticko – vegetačných pásiem.

 

  • Ekvatoriálne pásmo tropických dažďových lesov – dažďové lesy sú rozšírené v oblasti rovníka, netvoria však uzavretý pás. Prirodzené hranice sú limitované stupňom zavlaženia a rozdelením zrážok. Priemerné ročné teploty sa tu pohybujú od 25 po 28 ºC, priemerný ročný úhrn zrážok 1500 až 4000 mm. Charakteristická je vysoká druhová rozmanitosť (cca 40 až 100 druhov stromov na 1 hektár).

  • Pásmo tropických saván – biocykly sú určené tropickou klímou a výrazným striedaním suchého a vlhkého obdobia. Vyskytujú sa tu travinné až lesokriasinové spoločenstvá. V najsuchších oblastiach je priemerný ročný úhrn zrážok od 250 po 750 mm, tu trvá obdobie sucha až 10 mesiacov. Pre tieto oblasti je charakteristický výskyt veľkých bylinožravcov a šeliem.

  • Pásmo subtropických púští a polopúští – na suché subtropické kontinentálne podnebie sa viažu oblasti bez vegetácie alebo s vegetáciou veľmi sporadickou, xerotermnou. Priemerný ročný úhrn zrážok sa tu pohybuje niekedy len do 250 mm a ich rozdelenie je nerovnomerné, so zrážkovým obdobím trvajúcim niekedy len mesiac, ktoré prichádza často formou prietrží. Teploty sú vysoké, s veľkými rozdielmi medzi nocou a dňom. Letné maximá sa pohybujú okolo 50 ºC, v chladných obdobiach okolo 13 – 15 ºC.

  • Pásmo tvrdolistvnatých a subtropických vlhkých lesov – výskyt je podmienený prítomnosťou tropického vzduchu v lete a vzduchu mierneho pásma v zimnom období. V kontinentálnom type sú letá horúce a suché, kde sa vyskytujú stálozelené tvrdé lesy. V oceánickom type je leto teplé a vlhké, čo podmieňuje výskyt vlhkých subtropických lesov. Pásmo nie je uzavreté, skôr tvorí izolované areály.

  • Mierne teplé pásmo púští, polopúští – významné je striedanie štyroch ročných období, limitujúcimi faktormi sú tu teplota a stupeň zavlaženia. Púšte a polopúšte vznikajú v podmienkach výrazne kontinentálnej klímy (centrálna oblasť Európy, severnej Ameriky, zápanej Austrálie). Ročný úhrn zrážok klesá pod 200 mm, teploty v lete sa pohybujú od 30 do 50 ºC, v zime môžu klesnúť až na -40 ºC.

  • Mierne teplé pásmo stepí – sú blízke trávnatým savanám. Viažu sa na oblasti s výraznou kontinentálnou klímou, s vegetačnou dobou kratšou ako 120 dní. Z vegetácie tu dominujú stepné byliny a hlavne trávy, ktoré majú pred krovinnou a stromovou vegetáciou výhodu menšieho výparu z listov.

  • Mierne teplé pásmo v lete zelených listnatých lesov – časti kontinentov, kde prevláda oceánická klíma sú priaznivé pre rast listnatých a zmiešaných lesov. Zrážky sú rovnomerne rozložené počas roku, čo znamená mierne zimy aj letá. Priemerný ročný úhrn zrážok sa tu pohybuje od 450 po 1200 mm. Teploty nevykazujú veľké ročné ani denné rozdiely.

  • Pásmo boreálnych lesov v mierne chladnej klíme – boreálne ihličnaté lesy zaberajú cirkumpolárny (okolo polárneho kruhu) súvislý pás. Leto je krátke a teplé (až 20 ºC), zimy sú studené, v najchladnejších mesiacoch -10 až -35 ºC. Hlavnými zástupcami stromov sú smreky, borovice, jedle a smrekovce. Z listnatých brezy, topole, jelše a vŕby.

  • Pásmo subarktickej tundry – boreálne lesy prechádzajú na severnej pologuli do bezlesných spoločenstiev subarktickej tundry. Tundra je tvorená machmi, lišajníkmi, trávami, ostricami a zakrpatenými drevinami. V najteplejšom období dosahujú teploty okolo 2 – 9 ºC, v zime klesajú na -16 až -36 ºC. Celkový ročný úhrn zrážok je 150 až 300 mm.


 

 

Vertikálne členenie biosféry

 

Vertikálne členenie biosféry (vegetačné stupne) podmieňujú náhle teplotné a vlhkostné zmeny s rastúcou nadmorskou výškou. Vertikálne členenie závisí od klimatického pásma, od nadmorskej výšky danej oblasti a od ďalších geografických podmienok. Vo všeobecnosti môžeme na celej planéte vyčleniť nasledovné zóny meniace sa s nadmorskou výškou: nelesná zóna (savany, stepi), zóna lesa, zóna krovitých porastov, zóna vysokohorských bylinných porastov, vysokohorská zóna. V našich geografických podmienkach rozoznávame špecifické vegetačné stupne.

 

  • Stupeň dubový – cca do 400 m. n. m. Prevládajú rôzne druhy dubov. V mierne zamokrených biotopoch sa vyskytuje aj buk.

  • Stupeň bukovo-dubový – cca do 550 m. n. m. Prevláda dub zimný s premiešaním buku a hrabu.

  • Stupeň dubovo-bukový – cca do 700 m. n. m. V týchto oblastiach prevláda buk a premiešané sú dub a hrab.

  • Stupeň bukový – cca do 800 m. n. m. V tomto stupni je buk vo svojom optime. V rozsiahlych plochách tvorí často nezmiešané bučiny s primiešanou jedľou, dubom, javorom a lipou.

  • Stupeň jedľovo-bukový – cca do 1050 m. n. m. Dub tu chýba, hlavnými drevinami sú buk a jedľa.

  • Stupeň smrekovo-bukovo-jedľový – cca do 1300 m. n. m. Blíži sa k hornej hranici lesa, pri ktorej už začína ochabovať rast drevín. Hlavnými drevinami sú smrek, jedľa buk.

  • Stupeň smrekový – cca do 1550 m. n. m. Smrekový stupeň vytvára prirodzenú hornú hranicu lesa. Dominuje smrek, vyskytuje sa aj smrekovec a limba.

  • Stupeň kosodreviny – cca do 1900 m. n. m. Nad hornou hranicou lesa sa vyskytuje prevažne kosodrevina, ojedinele smrekovec a limba.

  • Stupeň alpínsky – nad 1900 m. n. m. Zahŕňa spoločenstvá alpínskych plazivých vŕb, nízkosteblových tráv, machorastov a lišajníkov.


 

Zdroj: http://www.stacs.szm.com/vegstupne/stupne%20veg%20SVK.jpg


 

 

Kontrolné otázky:

  1. Ktoré sú hlavné klimatické pásma Zeme?

  2. Ktoré vegetačné stupne môžeme vyčleniť na Slovensku?


Použitá literatúra:

H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE

M., Geltzová 2003: Ekológia terestrických ekosystémov, UMB FPV KKE


Zdroj obrázkov:

http://rst.gsfc.nasa.gov/Sect3/world-map-natural-vegetation.jpg

http://www.stacs.szm.com/vegstupne/stupne%20veg%20SVK.jpg