Sociológiu všeobecne definujeme ako vedu o spoločnosti. Sociológia skúma súčasne spolocnosti, ktoré existujú v rámci statov ako relativne samostatné celky.Sociologický prístup ku skúmaniu spoločnosti charakterizuje šest základných hladísk: demografické, psychologické, kolektívne, štruktúrne, kultúrne a dynamické. Sociólogia je teoreticko-empirická veda. Sociologické skúmanie spoločnosti má dve základné úrovne: microsociologickú, makrosociologickú. Sociologicky výskum je specifický výskumný postup zameraný na skúmanie sociálnych javov, ktorý využiva empirické údaje.
Sociológia ako veda o spoločnosti vznikla v prvej polovici 19. storočia. Zakladateľom sociológie je francúzky filozof August Comte. Rozvoj sociológie najvýznamnejšie ovplyvnil Karl Marx, Émile Durkheim a Max Weber. Najvýznamnejšími smermi súčasnej sociológie sú teórie sociálneho konsenzu (najmä štruktúrny funkcionalizmus), teórie sociálneho konfliktu a alternatívna, resp. interpretatívna, sociológia.
Kultúra je špecificky ľudský spôsob organizácie uskutočňovania a rozvoja činnosti, spredmetnený v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch ľudskej činnosti. Kultúra zahrňuje výtvory ľudskej práce, sociokultúrne regulatívy ľudského správania, idey, sociálne inštitúcie i ľudskú činnosť. Kultúra sa tradične delí na materiálnu a duchovnú (nemateriálnu). Hlavné prvky nemateriálnej kultúry sú: hodnoty, normy, symboly, systémy názorov a poznatkov a sociálne inštitúcie. Kultúru môžeme chápať i skúmať buď ako ľudskú kultúru všeobecne, alebo ako konkrétne kultúry, konkrétne sociokultúrne systémy. Pri hodnotení rozmanitosti kultúr sa uplatňujú dve základné stanoviská: entrocentrizmus a kultúrny relativizmus. Jeden sociokultúrny systém zahrňuje dominantnú kultúru, subkultúry i kontrakultúry, ako aj umeleckú, ľudovú a masovú kultúru. Termín kultúrna zmena označuje proces vznikania, premeny a zániku kultúr, resp. sociokultúrnych systémov, alebo ich častí. Rozlišujeme endogénne a exogénne kultúrne zmeny.
Socializácia je proces sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti a formuje sa ako sociálna bytosť i ako individuálna osobnosť. Socializácia plní dve hlavné funkcie: jednotlivcom umožňuje stať sa plnohodnotnými členmi spoločnosti a spoločnosti zabezpečuje prežitie. Socializáciu chápeme aj ako učenie sa sociálnym rolám. Sociálna rola je vzor správania spojený s určitým sociálnym statusom. Socializácia je celoživotný proces, ktorý má dve základné fázy: primárnu a sekundárnu.
Deviácia je také správanie jednotlivcov, ktoré spoločnosť, či sociálna skupina pokladá za porušenie spoločenských, resp. skupinových noriem, a preto vyvoláva reakcie jednotlivcov, sociálnych skupín alebo celej spoločnosti. Opakom deviácie je konformita – poslušnosť, prispôsobenie sa sociálnym normám. Deviácia nie je absolútna, ale relatívna, závisí od sociálneho definovania deviantného správania. Deviácia môže byť pre spoločnosť nielen dysfunkčná, ale aj funkčná. Príčiny vzniku a existencie deviácie vysvetľujú biologické, psychologické a sociologické teórie deviácie. Sociálna kontrola je proces, ktorým si sociálne skupiny alebo spoločnosti vynucujú konformitu svojich členov. Existuje neformálna a formálna sociálna kontrola a popri nich aj sebakontrola.