Merkúr
Merkúr dostal pomenovanie podľa rímskeho boha obchodu. Svojou strednou vzdialenosťou 57,9 milióna km je to planéta najbližšie položená k Slnku. Svojím priemerom 4 880 km predstavuje najmenšiu planétu slnečnej sústavy. Obežná dráha Merkúru je značne eliptická a odklonená od ekliptiky. Ukázalo sa, že povrch Merkúru sa podobá mesačnému a že planéta má vyslovene tenkú atmosféru. Merkúr je prvá vnútorná planéta našej slnečnej sústavy. Voči hviezdam trvá jedno otočenie Merkúru okolo jeho osi( siderická rotačná doba, merkúrsky hviezdny deň) zaokrúhlene 59 pozemských dní. Merkúrsky slnečný deň, čiže doba medzi dvoma východmi Slnka, trvá 176 pozemských dní. Obeh okolo slnka trvá 88 dní. Tenká héliová atmosféra, obsahujúca aj vodík i stopové množstvá sodíka, kyslíka ešte menej argónu a draslíka, nie schopná tvoriť mraky. Jej stredná hustota je 5, 43 gramu na centimeter kubický, čo približne zodpovedá hustote Zeme. Na základe toho sa predpokladá, že Merkúr má železno- niklové jadro. To značí, že je na ňom ako aj na našom Mesiaci- veľa impaktovaných kráterov. Okolo Merkúru neobiehajú žiadne mesiace. Prvé presnejšie údaje o Merkúre priniesla americká vesmírna sonda Mariner 10, ktorá preletela ako Merkúru v roku 1974. Na oblohe ho možno pozorovať nanajvýš dve hodiny.
Venuša
Druhá planéta od Slnka, Venuša, má meno po rímskej bohyni lásky. Dlho sa predpokladalo, že na Venuši sa mohol vyvinúť život. Tomuto predpokladu nahráva hmota aj hustota planéty, ktoré sa podobajú hodnotám Zeme. Hmota Venuše predstavuje 81,5 % pozemskej hmoty a priemerná hustota je okolo 5, 25 gramu na centimeter kubický. Okrem toho sa podobajú aj veľkosťou( priemer Venuše je len o 12 150 km menší ako priemer Zeme. Navyše má hrubú atmosféru oblačnej vrstvy. Napriek tomu však nič na tejto planéte nie je priaznivé pre život. Pod oblačnou prikrývkou sú na celej Venuši teploty okolo 450 °C. Hustá, Slnkom prehriata atmosféra znemožňuje, aby planéta vyžarovala teplo von. Atmosféra Venuše je taká hustá a vykazuje taký tlak, aký má na Zemi voda v 1000- metrovej hĺbke. A okrem toho 95% atmosféry tvorí oxid uhličitý. Stredná vzdialenosť Venuše od Slnka je 108 miliónov km. Venuša obieha okolo Slnka po dráhe, ktorú vo vzťahu k Zemi označujeme ako vnútornú. Jeden obeh okolo Slnka trvá 224, 7 pozemského dňa. Celá obežná dráha Venuše leží medzi Zemou a Slnkom. Preto ju možno pozorovať- podobne ako Mesiac a Merkúr- v rôznych fázach od novu až po spln. Povrch Venuše tvoria horúce púšte a obrovské roviny plus zopár pohorí a dolín. Najväčšia náhorná plošina sa volá Afroditina zem. Leží v oblasti venušianskeho rovníka a má približne veľkosť Afriky. Vcelku je však Venuša menej hornatá ako Zem. Rok na Venuši trvá 243 pozemských dní.