Mars
Zemi najviac podobný( terestrický) charakter má jej vonkajší sused Mars. Meno dostal po rímskom bohu vojny ( v gréčtine Ares). Mars je čo do veľkosti sotva polovičný oproti Zemi. Deň na ňom trvá približne o 40 minút dlhšie ako na Zemi. Okrem toho sú na ňom ročné obdobia, ktoré trvajú dva razy toľko ako na Zemi. Maximálna vzdialenosť od Zeme je asi 400 miliónov km. Na jedno obehnutie ako Zeme potrebuje Mars približne 2 pozemské roky. Celková teplota je na Marse podstatne nižšia ako na Zemi. Jej priemerná hodnota je – 25°C. Teplotné rozpätie je od +20 do – 120°C. V dôsledku tiaže je atmosféra Marsu veľmi tenká. Preto planéta nedokáže slnečné teplo ukladať a veľmi rýchlo ho vyžiari von. Asi 95% tejto tenkej atmosféry tvorí oxid uhličitý. Pre Mars je príznačná červenkastá farba. Je to prejav toho, že povrchový prach planéty obsahuje oxid železa viažuci vodu. A tak možno povedať- Mars je zhrdzavený. Mars má malé horninové jadro a kremičitánový plášť. Vonkajší sused Zeme predstavuje v rámci slnečnej sústavy v poradí štvrtú planétu. Jeho obežná dráha nie je paralelná s obežnou dráhou Zeme, preto sú vo vzdialenosti medzi Zemou a Marsom značné výkyvy( najvyšší, 101 miliónov km, najmenší, 55,8 miliónov km).Na povrchu sopky tvoria prevažne vysoké sopky, najvyšší vrch je Olympus Mons, ktorý je aj najvyšší v celej slnečnej sústave. Jeho výška je 27 km. Mars má dvoch súpútnikov. Ich mená sa zvolili podľa bojových druhov boha vojny- Fobos a Deimos, čo značí Hrôza a Strach. Objavil ich v roku 1877 A. Hall. Rotačná os Marsu je od kolmice na obežnú dráhu o 24 stupňov odklonená. Jeden marťanský rok trvá 687 dní.