Jupiter
Jupiter je v slnečnej sústave taký obor. Naň pripadá takmer 70% všetkej planetárnej hmoty. Poznať môžeme len jeho hustú atmosféru, ktorej hrúbka je 8- násobne väčšia ako atmosféra Zeme. Vrchné vrstvy atmosféry dosahujú teplotu do – 150°C. Jupiter je planéta nielen najväčšia, ale aj najrýchlejšia. Na jedno otočenie okolo vlastnej osi mu stačí menej ako 10 hodín. Rýchla rotácia značne vplýva aj na štruktúru mrakov. Vytvorili sa z nich komplexy., ktoré zonálne obiehajú okolo planéty. Vďaka vysokej rotačnej rýchlosti má aj výrazné magnetické pole. Jeho siločiary pôsobia až na vzdialenosť 90 jupiterovských polomerov., teda až do obežnej dráhy Saturna. Útvar, nazývaný Veľká červená škvrna vidieť takmer na každej uverejnenej snímke Jupitera. Ide o najväčší a najpretrvávajúcejší hurikán v slnečnej sústave. Presnejšie povedané: ide o obrovský vír anticyklóny. Rozvírená oblasť vyčnieva asi až 8km nad oblačné vrstvy. Jej priemer je trojnásobne väčší ako priemer Zeme. Červenú farbu škvrny spôsobuje fosfor. Sfarbenie vzniká tým, že rozvírené plyny hornej vrstve atmosféry reagujú so slnečným svetlom. Jeden obeh okolo Slnka trvá Jupiteru asi 11, 86 pozemského roka. Stredná vzdialenosť od Slnka je 778 miliónov km. Jupiter je vodíková planéta takých obrovských rozmerov, že by sa do nej zmestilo 1300 Zemí. Jej priemer v rovníkovej oblasti je 143 000 km. V strede planéty sa nachádza tuhé jadro s teplotou okolo 30 000°C. Nad ním sú vrstvy kovového a tekutého vodíka. Jupiter má aj systém prstencov a 16 mesiacov. Štyri najväčšie sa volajú: Io, Európa, Ganymedes a Kallisto. Všetky mesiace sa nachádzajú mimo Jupiterovho prstenca. Ganymedes je dkonca najväčší mesiac v celej slnečnej sústave.