Mesiac
Mesiac je vytrvalý vesmírny spolubežec Zeme. Je od nej vzdialený 356 410 až 406 740 km. Jeho priemer je v rovníkovej oblasti 3 476 km. Zodpovedá to približne štvrtine zemského priemeru. Okolo svojej osi sa Mesiac otočí za 27, 8 dňa. Rovnako dlhý čas potrebuje aj na svoj obeh okolo Zeme, v dôsledku čoho je k Zemi otočený tou istou stranou. Keďže Mesiac samotný nevyžaruje nijaké svetlo, vidíme vždy len jeho Slnkom osvetlenú stranu. Z pohľadu Zo Zeme sa rozlišujú jednotlivé mesačné fázy, ktoré sú vždy dôsledkom postavenia Mesiac- Zem- Slnko. Tak sa opakuje cyklus od novu až po spln. Asi raz za pol roka dochádza ku zatmeniu Mesiaca. Vplyvom príťažlivosti Mesiaca spôsobené jeho masou, dochádza na Zemi k prílivu a odlivu. Masa Mesiaca však nie je dostačujúca na to, aby mohla viazať vlastnú atmosféru. Na prevrátenej( dennej) strane Mesiaca je teplota +130°C. Na jeho odvrátenej strane( nočnej) je teplota – 150°C. Je to veľká teplotná zmena. Dôležitými útvarmi mesačného povrchu sú tzv. moria( tmavé plochy, registrované počas splnu) pohoria a krátery. Predpokladá sa však, že Mesiac vznikol asi pred 50 až 100 miliónmi rokov. Ako vznikol Mesiac však nevieme presne. Mesiac má malé vnútorné jadro a polotuhú zemskú kôru. Na to nadväzuje horninová kôra, obklopená pevnou žulovito horninovou kôrou. Mesiac obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe rýchlosťou 3600 km za hodinu. Pri jeho obehu sa prejavuje tzv. viazaná rotácia. Voči ekliptike Mesiaca je sklonený asi 6, 7 stupňa. Povrch mesiaca je pokrytý vrstvou rozdrobenej horniny, nazývanej regolit. Skladá sa rozdrobených úlomkov, skál a určitého podielu vápnik, hliníka, vzniknutých sčasti z roztavenej lávy. Celkovo pôsobí mesiac so svojou 15 cm hrubou vrstvou prachu pusto a vyprahnuto. Nie je tu nijaká voda ani atmosféra. Mnohé moria majú romantické názvy, ako napríklad Záliv dúhy, More nektáru.... Okrem toho sú na Mesiaci aj početné náhorné plošiny s výrazným reliéfom. K zatmeniu Mesiaca dochádza iba počas splnu. Vtedy je náš súpútnik v opozícii voči Slnku.