Burkina
Rozloha: 274 200 km2
Počet obyvateľov: 15, 265 mil.
Hustota zaľudnenia: 55, 7 obyv. / km2
Hlavné mesto: Ougadougu ( 1 182 000 obyv.)
Štátne zriadenie: republika
Úradný jazyk: francúzština
Najvyšší bod: Tena Kourou 749m
Prírodné zdroje: mangán, vápenec, mramor, zlato, fosfáty
Rasové a národnostné zloženie( %): Mosiovia 48, Mandeovia 17, Fulbovia 8, Gurovia 5...
Priemerná dĺžka života: muži 48 rokov, ženy 49 rokov
Mena: CFA frank
Nezamestnanosť: 77%
HDP na 1 obyvateľa: 1200 USD
Burkina je krajinou bez modernej ekonomiky. Rozvoju baníctva, priemyslu a obchodu bráni izolovaná vnútrozemská poloha. Väčšina ľudí sa živí poľnohospodárstvom, pestuje plodiny a chová dobytok pre vlastnú obživu. Prírodné podmienky, napr. nedostatok zrážok, neumožňujú ani potravinovú sebestačnosť. Odhaduje sa, že až tretina práceschopných ľudí pracuje v zahraničí, hlavne v Ghane a v Pobreží Slonoviny. Ich príjmy pomáhajú prežiť ostatným členom rodiny. Na území štátu sú objavené zásoby nerastných surovín, ktoré by mohli pomôcť v raste ekonomiky. Významné zásoby sa ukazujú pri zlate a mangáne. Stále prebieha geologický výskum pri odkrývaní zásob bauxitu, zinkovo- olovnatých rúd, niklu či striebra. Nálezisko mangánových rúd pri meste Tambao na severovýchode krajiny sa považuje za jediné svetovo významné ložisko tohto nerastu v krajine. Keďže však leží v odľahlej oblasti, doprava rudy na svetové trhy je veľmi komplikovaná a nákladná. Poľnohospodárske aktivity sa sústreďujú na produkciu potravín pre obživu miestneho obyvateľstva a v menšej miere na produkciu pre export. Pre domácu spotrebu obyvateľstva sa pestuje sorgo, proso, kukurica, sladké zemiaky a vo vlhších oblastiach ryža. Významnou súčasťou vidieckeho života je vlastnenie domácich zvierat, najmä hovädzieho dobytku, oviec a kôz. Na vývoz sa pestuje bavlna, oriešky a sezam. Živé zvieratá sa predávajú aj do Ghany a do ďalších blízkych krajín. Celkovo však krajina potrebuje dovážať oveľa viac tovaru ako dokáže vyviesť. Obchod je limitovaný dopravou- krajina patrí k tým, ktoré majú najredšiu cestnú sieť na svete. Iba štvrtina je zjazdných celoročne a nielen v období sucha. Hlavné mesto Ouagadougu je spojené železnicou s prístavom Abjidan na pobreží Guinejského zálivu. Spolu s medzinárodným letiskom tvorí hlavnú bránu do sveta.