LATINSKÁ AMERIKA

Stredná Amerika: Mexiko, Guatemala, Honduras, Nikaragua, Kostarika, Panama, Salvádor, Belize, ostrova – Kuba, Haiti, Dominikánska republika, Jamajka, Portoriko,...

Južná Amerika: Kolumbia, Venezuela, Guayana, Surinam, Francúzska Guayana, Ekvádor, Brazília, Peru, Bolívia, Paraguaj, Uruguaj, Chile, Argentína

Prírodné podmienky:

Veľkú časť územia Latinskej Ameriky vypĺňajú horské pásma, z ktorých najvýraznejšie sú Kordillery. V severnej časti Strednej Ameriky tvoria dve pásma a vysokohorské náhorné plošiny. Postupujú do Južnej Ameriky pod názvom Andy. Je to mohutné, ťažko prístupné horstvo, ktoré vzniklo sopečnou činnosťou. V Andách je 50 činných a veľa vyhasnutých sopiek, medzi ne patrí i najvyššia hora Ameriky Aconcagua (6958 m). Najstaršiu časť kontinentu tvorí Guayanská a Brazílska vysočina. Medzi týmito horskými celkami sa rozprestierajú rozsiahle nížiny, pokryté mocnými nánosmi riek – Orinocká, Amazonská a Laplatská, plošiny Gran Chaca, rovinatá Pampa a na juhu Patagonská plošina.

Rieky Amazon, Parana, Orinoko patria k najväčším na Zemi. Tvoria obrovské zdroje energie. Nachádza sa tu jazero Titicaca, ktoré patrí k najvyššie položeným jazerám na svete. Pri Karibskom mori sa nachádza najväčšia lagúna sveta Maracaibo.

Kontinent zasahuje do tropickej, subtropickej a miernej klimatickej oblasti. Najväčšia časť leží v tropickej oblasti. V Amazonskej nížine sú typické vysoké teploty. Zrážky dosahujú ročne 2000 mm.

Najbohatšou rastlinnou i živočíšnou formáciou je tropický dažďový les v Amazónii, v nížinách pri Atlantiku a na kolumbijskom pobreží Pacifiku. Prechádza do horských tropických a subtropických lesov a stepí. Vlhké savany pokrývajú veľké plochy vo Venezuele, krovinaté savany vysočiny a plošiny. V púšťach pri západnom pobreží rastú kaktusy, opuncie a bromélie.

V subtropickej oblasti prevládajú horúce letá a mierne zimy. Sú tu trávnaté stepi – pampy. V miernej oblasti sú listnaté a zmiešané lesy, východné pobrežia sú v tieni Ánd, pokrývajú ich polopúšte a púšte.

Živočíšstvo je bohaté na druhy i počet endemitov. V Amazónii jaguár, tapír, pásovec, kolibríky, v stepiach nandu pampový, v Andách lama, kondor.

Južná Amerika je kontinent veľmi rozmanitých prírodných krajín. Vyznačuje sa obrovskou pestrosťou reliéfu, podnebia, rastlinstva a živočíšstva. Nadmerným využívaním prírodných zdrojov sa v niektorých oblastiach narušila ekologická rovnováha. Najväčšie ekologické problémy spôsobuje odlesňovanie, erózia pôdy, znečisťovanie ovzdušia, sladkých i pobrežných vôd kanalizačnými odpadmi. Vážnym problémom je i nekontrolovateľný rast počtu obyvateľstva v mestách a zásobovanie nezávadnou pitnou vodou.

Obyvateľstvo:

Pôvodní obyvatelia Indiáni sú početnejší ako v Severnej Amerike. Spolu s miešancami mesticmi tvoria väčšinu obyvateľov Latinskej Ameriky. Významnou zložkou sú černosi, mulati, Kreoli. Belosi tvoria asi tretinu populácie.

Hustota zaľudnenia je nízka – 1,8 obyvateľov na km. Najviac obyvateľstva žije pri pobreží Atlantického oceánu, na stredoamerických ostrovoch a náhorných plošinách.

V súčasnosti má Latinská Amerika vysoké prirodzené prírastky obyvateľstva. Najväčšie sústredenie obyvateľstva veľkomiest je v oblasti La Platy až po severovýchodnú Brazíliu. Sao Paulo, Buenos Aires, Rio de Janeiro, Mexico City patria k najväčším svetovým aglomeráciám.

Silné premiešanie rás, spoločenská kultúra a náboženstvo spôsobili, že rasová neznášanlivosť je nižšia ako v iných častiach sveta. Veľké sociálne rozdiely (chudoba, analfabetizmus), vysoký prirodzený prírastok a vysoká zadĺženosť (Brazília, Mexiko sú najzadĺženejšie štáty sveta) sú hlavné problémy väčšiny štátov Latinskej Ameriky.

Hospodárstvo:

Podiel obyvateľstva činného v poľnohospodárstve (30%) je relatívne nízky. Na poľnohospodárskej produkcii sa najviac podieľajú Brazília, Argentína a Mexiko. Prevažuje rastlinná výroba.

Sústreďuje sa tu asi tretina svetových zásob železných rúd, medi, bauxitu a významné ložiská cínu, niklu, olova, striebra, ropy a plynu. Popri ťažobnom priemysle je rozvinuté hutníctvo železa. Významné postavenie má i farebná metalurgia v Brazílii, Mexiku, Peru, Chile a v Bolívii. Výroba hliníka sa sústreďuje v krajinách s ťažbou bauxitu (Brazília, Jamajka, Surinam, Guayana) a s dostatkom lacnej elektrickej energie (Mexiko, Venezuela, Argentína).

Hlavné regióny Latinskej Ameriky: Stredná Amerika, Brazília, Andské a Laplatské štáty.

Najvýznamnejším a najrozvinutejším štátom Strednej Ameriky je Mexiko. Hlavným odvetvím národného hospodárstva je ťažobný a spracovateľský priemysel, ťažba striebra 1.miesto na svete, najväčší význam má ťažba ropy a zemného plynu pri Mexickom zálive (4.miesto na svete).

Poľnohospodárstvo: Najdôležitejšie plodiny sú kukurica, strukoviny (sója), na plantážach sa pestuje cukrová trstina, bavlník, tabak, kakaovník, káva, ananás, veľa zeleniny a ovocia. Chovajú sa ošípané, kozy, ovce a hydina.

Významným zdrojom finančných príjmov Mexika je cestovný ruch.

Mexiko patrí k novoindustrializovaným krajinám Latinskej Ameriky s veľkým zadĺžením a značnými sociálnymi problémami. Je v priamom susedstve so Spojenými štátmi – vytvorenie Severoamerickej zóny voľného obchodu NAFTA.

Prevláda plantážny typ poľnohospodárstva zameraný na vývozné plodiny: cukrová trstina, káva, banány.

Mimoriadny význam má Panamský prieplav.

Je najväčšia krajina Latinskej Ameriky. Spolu s Argentínou a Chile patrí k najvyspelejším štátom kontinentu. Má obrovské zdroje vodnej energie, dostatok surovín, nadbytok lacnej pracovnej sily, veľké daňové úľavy. Úspešne sa rozvíja elektronika a informatika. V spracovateľskom priemysle prevláda hutnícky, strojársky a chemický. Významný je i potravinársky, textilný a kožiarsky priemysel.

Poľnohospodárstvo: Poľnohospodárska pôda zaberá 30% plochy Brazílie. Hlavná poľnohospodárska oblasť je územie na juhu krajiny, štáty Sao Paulo a Paraná. Brazília má svetové prvenstvo v zbere kávy, cukrovej trstiny, banánov, pomarančov, manioku.

V živočíšnej výrobe prevláda extenzívny chov dobytka (2.miesto na svete), oviec, koní (1.miesto na svete).

Zaberajú západnú časť juhoamerického kontinentu. Okrem Venezuely a Chile, kde prevládajú belosi, sú Kolumbia, Ekvádor, Peru a Bolívia osídlené prevažne Indiánmi a miešancami. Obyvateľstvo andských štátov je zamestnané najmä v poľnohospodárstve. V niektorých krajinách veľké problémy spôsobuje obchod s narkotikami.

Venezuela je priemyselno-poľnohospodárska krajina, po Mexiku druhý najväčší producent ropy v Latinskej Amerike. V Chile je rozvinutý ťažobný, hutnícky a strojársky priemysel. Významný je i potravinársky, kožiarsky a textilný priemysel.

Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky v strednej časti. Špecializuje sa na pestovanie pšenice, jačmeňa, kukurice, cukrovej repy. Chová sa dobytok, ovce, kozy, lamy a alpaky. Chile a Peru patria k svetovým rybárskym veľmociam.

Patria sem: najpriemyselnejší štát Latinskej Ameriky Argentína, hospodársky menej vyspelý Uruguaj a hospodársky zaostalý Paraguaj. K hospodárskej vyspelosti Argentíny prispeli priaznivé prírodné podmienky (úrodná pôda, reliéf, podnebie,...), vhodná geografická poloha, bohatstvo nerastných surovín,...

Najdôležitejším regiónom Argentíny je Pampa. Pestuje sa tu pšenica, kukurica na export, ryža, strukoviny, ovocie a vinič. Vo vývoze mäsa a koží patrí k najväčším na svete.

Dominantné postavenie má potravinársky priemysel. Významná je ťažba uhlia a ropy.

Hospodársku spoluprácu laplatských štátov zabezpečuje integrácia Južný spoločný trh (MERCOSUR).