Na prácu hasičov sa kladú stále vyššie nároky. Očakáva sa od nich čoraz vyššia profesionálna úroveň vo všetkých oblastiach a činnostiach ktoré vykonávajú. Hasič – a nielen profesionálny, nesmie ani na chvíľku zaváhať, aj keď pracuje pod časovým stresom, v maximálnej psychickej a fyzickej záťaži. Jednotky Hasičského a záchranného zboru MV SR, Závodu protipožiarnej ochrany železníc ŽSR, Mestského hasičského zboru v Bratislave, závodných a obecných zborov bývajú pri zásahoch medzi prvými a sú volané často k udalostiam, ktoré sa z hľadiska bezpečnosti nedajú riešiť inými prostriedkami. Ich členovia pri svojej práci musia ovládať a vedieť čo najefektívnejšie využívať množstvo technických prostriedkov.
Aj pri dokonalej prevencii musí byť represívna zložka vybavená zodpovedajúcou technikou, ktorá pred ohňom a dôsledkami katastrof ochráni nielen materiálne hodnoty a životy zachraňovaných osôb a zvierat, ale poskytne zodpovedajúcu ochranu počas zásahu aj samotným hasičom a záchranárom. Len v tom prípade dokážu pomôcť aj tam, kde to už každý „ normálny“ človek vzdal.
Tento študijný materiál je určený pre internú a externú formu štúdia odboru Požiarna ochrana v 4. a 5. ročníku na Technickej univerzite vo Zvolene, a pre všetkých záujemcov o prácu hasičov, ktorý majú záujem spoznať zložitosť technických prostriedkov a nároky na ich obsluhu, s ktorými hasiči, nielen profesionálni, prichádzajú do kontaktu vo svojej práci.
Ospravedlňujeme sa za možné nezrovnalosti v terminológii medzi pojmami hasič – hasič a od nich odvodených slov, ktoré mohli vzniknúť pri nesprávnom pochopení v prechode názvoslovia po prijatí nových zákonov o Hasičskom a záchrannom zbore ako nástupcovi Požiarneho zboru.
Rôznorodosť práce hasičov vyjadruje hasičská abeceda, v ktorej sú stručne charakterizované jednotlivé činnosti, ktoré ich každodennou pracovnou náplňou. [38]
Hasičská abeceda
Čerpanie vody: zásah, pri ktorom sa odstraňuje nežiadúca voda z vonkajších a vnútorných priestorov.
Únik látok: zásah k zamedzeniu alebo zníženiu rizika nekontrolovaného úniku horľavých, výbušných, žieravinových, jedovatých, zdraviu škodlivých, radioaktivnych a iných nebezpečných látok do životného prostredia (zemný plyn, kyseliny a ich soli, lúhy, čpavok apod.) mimo ropných.
Technologická pomoc: zásah vykonaný k odstráneniu nebezpečia alebo nebezpečných stavov v technologických prevádzkach podnikov.
Technická pomoc: zásah vykonávaný k odstráneniu nebezpečia alebo nebezpečných stavov mimo technologických prevádzok podnikov. Ide o nasledujúce druhy činností:
Iný technický zásah: činnosť jednotky , která sa nedá klasifikovať predchádzajúcimi druhmi udalostí. Ide napríklad o odvoz alebo prevoz pacienta alebo lekára (piamo i nepriamo poskytnutá pomoc).
Falošný poplach: činnost jednotky vyvolaná z dôvodu ohlásenia požiaru alebo inej udalosti jednotke, ktorá sa nepotvrdila.
Historický vývoj technických prostriedkov pre protipožiarnu ochranu siaha do obdobia, keď po objavení ohňa sa začali robiť prvé pokusy, ako čeliť jeho ničivým účinkom.
K základnému vybaveniu pre hasenie požiarov patrili kožené, alebo prútené, hlinou vymazané koše, známe z doby okolo 40 tisíc rokov pred našim letopočtom (p.n.l.), ktoré boli objavené v archeologických vykopávkach. Neskôr, s vývojom remeselnej zručnosti, kožené mechy boli nahradené drevenými putňami, alebo inými nádobami, ktoré si obyvatelia podávali reťazovým spôsobom z ruky do ruky. Prvé zmienky o boji proti požiarom sú v písomných správach z doby otrokárskeho Ríma. V správe z roku 24 p.n.l. sa hovorí o úspešnom zásahu hasičského družstva, vycvičeného z otrokov, pod vedením rímskeho veliteľa RUFIUSA. O dôležitosti výcviku pre boj s ohňom hovorí správa z roku 21 p.n.l., v ktorom cisár AUGUSTUS nariaďuje zvýšiť počet otrokov hasičských jednotkách zo 600 na 7 000 mužov. V tejto správe sa uvádza aj výstroj, ktorá pozostávala z uniformy, prilby, rebríka, vedra na vodu, búracieho náčinia, metly a striekačky – jednovalcovej pumpy. [15]
O spoločenskom uznaní hasičského zboru hovorí výnos cisára SEPTIMA SEVERUSA vydaný o 200 rokov neskôr, v ktorom oslobodzuje hasičský zbor rímskeho sídliska FLAVIA SOLUA od všetkých verejných daní.
Napriek vynálezu dvojvalcového piestového čerpadla KTESIBIOSOM z ALEXANDRIE v roku 250 p.n.l. a stavbe podobných piestových čerpadiel v Číne a Osmanskej ríši, stredovek v oblasti protipožiarnej techniky, mimo vedier, prežili len primitívne prenosné striekačky, obsluhované jednou osobou, podobné hustilkám.