Mechanická odolnosť je najdôležitejšia ochranná vlastnosť prilby, so zameraním na odolnosť proti nárazu, prierazu a deformácii. Mechanické skúšky sa vykonávajú na vopred klimatizovaných prilbách po dobu 4 hodín pri rôznych teplotách a vlhkosti (napr. –20oC, +50oC), pričom počas celej skúšky nesmie dôjsť k zmenám fyzikálno mechanických vlastností materiálu (napr. krehkosti pri mraze, mäknutiu pri zvýšenej teplote).
Tepelná odolnosť je odolnosť proti účinkom zásahu priamym plameňom. Materiál musí byť samozhášavý a odolný proti účinkom sálavého tepla.
V EN 443 sa skúša odolnosť proti sálavému teplu energiou tepelného žiarenia 7 kW/m2 po dobu 3 minút. Táto požiadavka je však nižšia ako sú ergonomické tepelné medze zaťaženia hasičov. Je to spôsobené tým, že skúška sa vykonáva len pri tepelnom žiarení a neberie do úvahy zvýšenú teplotu pracovného prostredia.
Na základe výskumu Fire Experimental Unitu pri dodržaní podmienok nosenia ochranných pomôcok podľa požiadaviek EN 469 boli experimentálnymi meraniami zistené doby, ktoré môžu hasiči vydržať s osobnými ochrannými pomôckami za určitého tepelného žiarenia a určitej teploty vzduchu pri adekvátnej fyzickej námahe. Experimentu sa zúčastnili pokusné osoby vybavené meracími prístrojmi. Výsledky meraní sú závislé aj na fyzickej a psychickej zaťažiteľnosti jednotlivých osôb, ktorá je pri každom jedincovi iná. Získané hodnoty teplôt vzduchu a tepelného žiarenia boli rozdelené do štyroch kategórií:
Na základe uvedených meraní bolo vypočítané maximálne ergonomické zaťaženie, ktoré je stanovené na teplotu vzduchu 2350 C pri tepelnom zaťažení 10 kW/m2 . V tejto situácii odoláva hasič s osobnými ochrannými pomôckami cca 1 minútu. Do tejto doby by nemalo dôjsť k žiadnemu poškodeniu ochranných pomôcok, včítane hasičskej prilby, pričom samotné ochranné pomôcky by mali vydržať dlhšiu dobu vyššie teploty a tepelné zaťaženie ako je maximálne ergonomické zaťaženie. Teplota prostredia a tepelné zaťaženie má priamy vplyv na zachovanie mechanickej a chemickej odolnosti a v prípade prierazu škrupiny spôsobenej skrehnutím materiálu aj na elektrickú pevnosť hasičskej prilby.
Chemická odolnosť je schopnosť odolávať porušeniu povrchu bežnými chemickými látkami, ktoré sa vyskytujú pri požiarnom zásahu, napr. kyselinami.
Elektrická pevnosť je elektroizolačná schopnosť materiálu škrupiny. Všetky hasičské prilby sa vyrábajú s minimálnou elektrickou pevnosťou 5000 V.
Z dôvodu zabezpečenia minimálnej hmotnosti škrupiny sa dáva dôraz aj na malú mernú hmotnosť konštrukčného materiálu. Preto sa k výrobe škrupín využívajú polykarbonáty alebo špeciálne polyamidy.
Nátylník je pripnutý k zadnej časti prilby, splýva na ramená a chráni zadnú časť krku pred padajúcimi horúcimi úlomkami pevných častíc, alebo stekajúcou vodou. Pôvodne sa vyrábal z kože, v súčasnosti sa využíva napr. KEVLAR s vláknovo nanesenou povrchovou, tepelne ochranou, kovovou vrstvou.
Podbradný remienok, podbradník slúži k zapnutiu a zaisteniu prilby na hlave, pričom dĺžka zapínacej časti je nastaviteľná.
Doplnky a prídavná časť zvyšujú ochranné a úžitkové vlastnosti prilby a tým aj bezpečnosť práce. Patria sem :
V praxi sú najčastejšie zastúpené hasičské prilby PZ – 11, Dräger/Gallet F1 Panorama Supra, Auer/ Schubert F 200, CASCO PF1000.
Certifikáciu hasičských prilieb vykonáva podľa EN 443/1997 UVÚBP BRATISLAVA – SKTC 116. [19]