Sú určené na zdvíhanie bremien do hmotnosti až 100 ton. Bývajú zavesené na pevnej alebo pojazdnej konštrukcii, alebo majú vlastný pojazdový mechanizmus. Pojazdové kladky môžu byť voľne otočné, aby sa bremeno dalo prevážať ručne tlačením, alebo môžu mať elektrický pohon.
Kladkostroje bývajú poháňané ručne, hydraulicky, elektricky i pneumaticky. Ručný pohon je bežný len ne kladkostrojoch násobných, skrutkových a kladkostrojoch s čelnými ozubenými kolesami.
Obr. 12.5 Elektrický kladkostroj1 – motor, 2 – prevodovka, 3 – brzdový mechanizmus
Elektrický kladkostroj (obr. 12.5) má lanový bubon s vodorovnou osou otočne uložený v závesnej skrini. Skriňa je uchytená zavesenými okami na nosnej konštrukcii Lanový bubon poháňa elektromotor vstavaný vo vnútri bubna cez prevod ozubenými kolesami. Zastavenie bremena v ľubovoľnej polohe zaisťuje elektromagnetický brzdový mechanizmus. Elektromagnet súčasne so zapnutím elektromotora otvorí brzdu. Krajné polohy kladnice sú zabezpečené koncovými spínačmi. Elektrický kladkostroj môže byť opatrený pojazdovým mechanizmom buď ručným alebo elektrickým. Kladkostroj sa ovláda spravidla tlačidlovým ovládačom. Hlavné technické údaje elektrických kladkostrojov sú: rýchlosť zdvihu (až 0,3 m.s-1), nosnosť (200 až 500 kg), výška zdvihu, ktorá býva až 14 m.
12.3.4 Navijaky
Sú jednoduché stroje na pomocné manipulačné práce. Ťažným mechanizmom je konopné alebo oceľové lano, niekedy tiež článková reťaz. Lano sa navíja na hladký bubon, niekedy i vo viacerých vrstvách. V tom prípade býva navijak zabezpečený mechanizmom, ktorý ukladá závit lana vedľa závitu a do vrstiev. Prevod medzi hnacou a ťažnou silou zabezpečuje závitovkový prevod alebo prevod ozubenými kolesami. Niekedy sa tiež používa lacnejší trecí prevod. Na spúšťanie bremena sú navijaky vybavené spúšťacou brzdou. Pohon navijakov je ručný alebo motorický. Nákladné automobily na dopravu guľatiny sú vybavené navijakmi so samostatným pohonom alebo pohonom od prevodovky automobilu. Sušiarenské posuvne majú navijak s elektrickým pohonom na vyťahovanie naložených vozíkov zo skladu alebo zo sušiarne.
12.4. Žeriavy a výťahy
Žeriavy sú stroje na priestorovú prepravu bremien. Tento priestor je obmedzený výškou zdvihu, rozpätím a dĺžkou žeriavovej dráhy a prípadne dĺžkou výložníka.
Výťahy sú určené na zvislú dopravu bremien alebo osôb.
12.4.1. Hlavné pojmy a triedenie žeriavov
Hlavné časti žeriavov sú nosná konštrukcia, zdvíhacie, pojazdové, otáčacie, príp. iné pohybové mechanizmy a ďalšia výstroj. Zvislý pohyb bremena je dosiahnutý zdvíhaním alebo spúšťaním, vodorovný pohyb pojazdom, otáčaním alebo sklápaním (výložníka).
Najdôležitejší údaj je nosnosť žeriava. Je to najväčšie povolené zaťaženie užitočným bremenom. Zahrňujú sa sem hmotnosti všetkých odoberateľných prostriedkov na uchopenie bremena. Nosnosť žeriava je určená STN. Žeriavy sa rozlišujú podľa mnohých hľadísk, napr. podľa tvaru sú tieto základné druhy:
Mostové žeriavy (obr. 12.6.) s nosnou mostovou konštrukciou pohybujúce sa po vyvýšenej žeriavovej dráhe.
Obr. 12.6 Mostový žeriav
Portálové žeriavy s nosnou konštrukciou v podobe portálu pohybujúce sa po žeriavovej dráhe v úrovni terénu alebo po jednej koľajnici v úrovni terénu a druhej vyvýšenej. Na portáli je buď mačka alebo otočné zariadenie s výložníkom. Žeriavy tohto typu sa často použijú v prístavoch a prekladiskách. Portálové žeriavy sa stavajú i na pneumatikových podvozkoch.
Konzolové žeriavy sa používajú v halách strojárskych závodov. Pohybujú sa po žeriavovej dráhe upevnenej na stene haly.
Stĺpcové (vežové) žeriavy s výložníkom (obr. 12.7) často používané na skládkach guľatiny. Tieto žeriavy sa často premiestňujú na iné pracoviská, preto bývajú vybavené pneumatikovými podvozkami a sú samopostaviteľné. Na montáž ťažkých zariadení sa často používajú deriky - stožiarové žeriavy s výložníkom, zakotvené lanami alebo ťahadlami (obr. 12.8.)
Obr. 12.7 Vežový žeriav Obr. 12.8 Stožiarový žeriav
Vozidlové žeriavy sa skladajú z podvozku a žeriavového vrchu. Príkladom sú automobilové žeriavy (obr. 12.9) a železničné žeriavy. Tieto žeriavy musia mať pri zdvíhaní bremena podvozok podopretý vzperami.
Reťaze sa používajú prevažne na viazacie účely a v niektorých prípadoch i ako nosný prostriedok. Vyžadujú sa menšie priemery kladiek i bubnov, sú odolnejšie proti poveternostným vplyvom a menej náročné na údržbu. Najčastejšie sa používajú článkové, zvárané a Gallove reťaze. Nevýhodou reťazí je hlučný chod, pomerne veľká hmotnosť a možnosť malej rýchlosti zdvíhania.
Laná z rastlinných vlákien sa používajú na viazanie. Na zdvíhanie bremien sa používajú oceľové laná. Údržba lán je veľmi dôležitá, najmä pravidelné prehliadky a kontrola počtu viditeľných zlomov na desať dĺžok vinutia prameňa. Ak dosiahne počet zlomov hodnotu určenú normou, musí sa lano vymeniť. Pri prehliadke sa lano súčasne čistí od zvyškov starého mastiva. Čistí sa oceľovou kefou a handrou navlhčenou benzolom alebo trichlóretylénom. Petrolej a nafta nie sú prípustné, lebo znehodnocujú nové mastivo. Určitú zásobu mastiva predstavuje duša lana, okrem toho sa lano mastí na povrchu hustým minerálnym olejom.
Lano sa navíja nadrážkový povrch lanového bubna. Jeho priemer, práve tak aj priemer kladiek, závisí od priemeru lana. Bubny bez drážok, hladké, sa používajú tam, kde sa lano navíja v niekoľkých vrstvách. Lano sa však rýchlejšie opotrebuje. Bubon býva uložený jednou stranou na výstupnom hriadeli prevodovky, druhá strana je uložená vo valivom ložisku. Bubon býva uložený jednou stranou na výstupnom hriadeli prevodovky, druhá strana je uložená vo valivom ložisku. Bubon s prevodovkou je poháňaný samostatným elektromotorom. Samovoľnému pohybu bráni brzdový mechanizmus, uložený na vstupnom hriadeli prevodovky.
Obr. 12.9 Hák Obr. 12.10 Kladnica
laná. Rozmery drážky kladky sú určené STN. Hnacie kladky sa používajú na reťaze. Kladky v dolnej i hornej kladnici sú časťou kladkostroja, ktorého účelom je zmenšiť obvodovú silu pri súčasnom zvýšení rýchlosti na obvode bubna. Tiaž bremena potom prenáša viac nosných prierezov lana.
Dosiaľ vymenované časti tvoria zdvihový mechanizmus žeriava s elektrickým pohonom. Zdvihový mechanizmus poháňaný tlakovou kvapalinou je vybavený buď hydraulickým valcom alebo rotačným hydromotorom priamo na hriadeli navíjacieho bubna.
Po koľajnicovej dráhe sa žeriav alebo mačka pohybuje pojazdovými kolesami. Kolesá, ich hriadele a uloženie, prevodovka, brzdový mechanizmus a hnací elektromotor tvoria pojazdový mechanizmus.
Brzdový mechanizmus je veľmi dôležitý pre bezpečnú prevádzku žeriavov. Najviac používané sú čeľusťové brzdy (obr. 12.11), ovládané brzdovým elektromagnetom alebo elektrohydraulickým odbrzďovačom - eldrom. Magnet i eldro sú napojené paralelne s elektromotorom pohybového alebo zdvíhacieho mechanizmu. Akonáhle sa zapne motor, systém sa odbrzdí. Pri prerušení obvodu pákový systém s pružinami pritlačí čeľuste na povrch bubna. Menej často sa používa brzdový mechanizmus s pásovou brzdou.
Obr. 12.11 Čeľusťová brzda
Otáčací mechanizmus majú žeriavy s otočnou časťou.
Nosné prvky žeriavov sú mosty, veže (stĺpy) výložníky a vzpery. Na ich stavbu sa používajú oceľové nosníky, plechové profily, plechy, rúrky. Ich konštrukcia musí byť podložená podrobným statickým výpočtom a spoľahlivosť overená zaťažovacou skúškou. Nosné prvky môžu byť vyhotovené ako plnostenné, skriňové alebo priehradové. Najčastejšie sú priehradové konštrukcie, kde každý prvok konštrukcie je namáhaný ťahom alebo vzperom v celom priereze rovnako.