Koľajnice, výhybky, točnice

            Koľajová doprava je spôsob prepravy materiálu či kusových bremien dopravnými prostriedkami, ktoré sa pohybujú po dráhe, vymedzenej koľajnicami. Medzi prostriedky koľajovej prepravy patria i žeriavy a výťahy. Koľajová preprava sa spravidla uskutočňuje medzi vzdialenejšími objektmi a miestami.

            Koľajová doprava zahŕňa časti koľajových dráh, koľajové dopravné prostriedky a posuvne.

12.7.1. Koľajnice, výhybky, točnice

            Koľaje sú vytvorené párom koľajníc, pripevnených skrutkami, vrutmi alebo klincami na pražcoch. Pražce sú oceľové, železobetónové, alebo drevené.

            Výhybky slúžia na presúvanie koľajového vozňa z jednej dráhy na druhú.

            Točnice sa vkladajú do kríženia koľajníc a slúžia na presúvanie koľajového vozňa z jednej na druhú dráhu.

12.7.2. Koľajové dopravné prostriedky

            V niektorých piliarskych závodoch sa používajú trolejové vozíky s rozchodom 750 mm a nosnosťou 1500 kg. Môžu dopravovať materiál až 8 m dlhý. Sú napájané horným alebo dolným trolejom. Používajú sa na navážanie výrezov do pílnic, na triedenie výrezov alebo vyvážanie reziva z pílnice.

            Podobne slúži i akumulátorové vozíky, ktorých hnacia skupina bola prevzatá zo známej „jašterice“.

            Na ľahké nakladanie máva ložná plocha priečny dopravník, ktorého rýchlosť je

 0,1m.s^-1. Pojazdová rýchlosť vozíka je asi  5m.s^-1.

            Ďalej sa bežne používajú sušiarenské podvozky, ktoré majú rám zváraný z valcovaných oceľových nosníkov uložený na štyroch kolesách. Rozmery podvozku zodpovedajú rozmerom klietky i sušiarne.

            Posuvne slúžia na premiestňovanie vozíkov v priečnom smere z jednej dráhy na druhú. Dráhy musia byť rovnobežné. Používajú sa v skladoch reziva a sušiarňach na premiestňovanie klietok reziva. Posuvne bez vlastného pohonu sú ťahané spravidla elektrickým navijakom, alebo tlačené ručne. Často používané posuvne majú vlastný elektrický pohon (obr. 12.35). Napájanie je trolejové alebo akumulátorové. Posuvne bývajú spravidla vybavené lanovým navijakom, ktorým sa môže naložený vozík pohodlne pritiahnuť na koľajnice posuvne.

12.8. Doprava pilín a drobného odpadu

            Pri výrobe reziva sa premení asi 10 % suroviny na piliny. Pri ďalšom spracovaní reziva, napr. v nábytkárstve, vznikajú piliny najmenej v rovnakom pomere ako v prvovýrobe. Tento odpad sa musí premiestňovať z miesta vzniku a sústreďovať na určenom mieste, aby mohol byť pohodlne a ekonomicky nakladaný a prevážaný na zúžitkovanie. Veľké množstvo drobného odpadu a jeho odstránenie a doprava predstavuje naliehavý problém v mnohých našich závodoch.

            Na odstraňovanie a dopravu drobného odpadu sa používajú systémy buď pneumatické alebo pneumaticko-mechanické. Pokusy riešiť odstraňovanie drobného odpadu od strojov mechanickým spôsobom neboli úspešné.

            Pneumatický spôsob dopravy sa používa tak na odsávanie, ako aj na dopravu drobného materiálu medzi technologickými operáciami, napr. pri výrobe DTD. Pri odsávaní sa pracuje s menšími koncentráciami materiálu a s menšími rýchlosťami v porovnaní s pneumatickou dopravou. Pri odsávacích systémoch prechádza ventilátorom zmes materiálu a vzduchu, zatiaľ čo v pneumatickej doprave materiál vstupuje do potrubia násypkou s dávkovačom, v zmiešavacej komore sa mieša s prúdiacim vzduchom, potom sa v odlučovači materiál opäť oddelí a až potom čistý vzduch vstupuje do ventilátora. Tento spôsob dopravy je podtlakový;, niekedy sa tiež používa pretlakový, ktorý je však trochu zložitejší. Opotrebovaný vzduch väčšinou vystupuje zo systému voľne do atmosféry, nevracia sa, preto sa nazývajú oba tieto spôsoby pneumatickej dopravy otvorené.

            Rýchlosť prúdenia je základnou podmienkou pre pneumatickú dopravu. Dostatočná rýchlosť  nosného vzduchu je spôsobená tlakovým rozdielom Vhodnou pomôckou je rýchlosť vznosu,  ktorá sa pokusne určuje pre každý druh materiálu. Je to taká rýchlosť, pri ktorej by sa materiál v zvislom potrubí práve vznášal. Skutočná rýchlosť vzduchu je 1,3 až 3-krát vyššia. Pri voľbe rýchlosti sa prihliada na zrnitosť dopravovaného materiálu. Pre prach sa volí rýchlosť menšia, pre štiepky väčšia. Vlhký materiál si vyžaduje väčšiu rýchlosť ako suchý. Rýchlosť sa spravidla volí v medziach od 15 do 22 m.s^-1. Používajú sa však hodnoty nižšie, alebo vyššie. Rýchlosť v potrubí spravidla meriame Prandtlovou trubicou, t.j. odmeria sa tlak a rýchlosť sa vypočíta.

            Tlak sa mení v závislosti od vzdialenosti ventilátora. Ak sa zapoja manometre alebo Prandtlove trubice postupne na rôzne miesta, ukazujú iné údaje. Manometer, ktorého prívod je zahnutý proti prúdu vzduchu, ukazuje celkový tlak p_c. Manometer zapojený kolmo na stenu potrubia ukazuje len statický tlak p_s.

            Celkový tlak je daný súčtom statického dynamického tlaku p_d

p_c = p_s + p_d.

            Priebeh zistených hodnôt je na obr. 12.36. Pri rovnakej rýchlosti je dynamický tlak stále rovnaký a statický tlak sa mení vplyvom odporov. Pretože sa v tlakomerných rúrkach používa voda a meria sa rozdiel hladín v mm, udáva sa tlak v mm vodného stĺpca značkou mm v.s

1 mm v . s. = 9,806 Pa = 10 Pa.

p_s – statický tlak, p_d – dynamický tlak, p_c – celkový tlak

            Koncentrácia zmesi je pomer hmotnosti materiálu a vzduchu, ktorý prejde potrubím za časovú jednotku. Niekedy sa namiesto pojmu koncentrácia používa zmiešavací pomer. Hmotnostná koncentrácia m _s sa vypočíta

kde m_m je hmotnosť materiálu,

       m_v  je hmotnosť vzduchu.

            Hmotnostná koncentrácia pri odsávaní odpadu od drevoobrábacích strojov je 0,01 až 0,3. Najčastejšie používané hodnoty sú 0,2 až 0,25. Čím väčšia je rýchlosť, tým môže byť väčšia m_m.

            Návrh odsávacieho zariadenia je priamo závislý od správneho výpočtového určenia odporov v potrubí, t.j. strát. Rozlišujú sa dva druhy, a to straty trením a zaradené odpory.

            Straty trením - pri odsávaní dreveného odpadu a pre hladké plechové potrubie sa určí z empirického vzorca:

kde l je dĺžka potrubia,

       v -  rýchlosť zmesi v potrubí,

       d - priemer potrubia.

            Na určenie straty trením možno použiť tiež nomogramy.

            Zaradené odpory. Zmes pri prúdení potrubím musí prekonávať rôzne prekážky. Sú to nasávacie nadstavce, tvarové kusy, zmeny prierezov atď. Pre každý taký tvarový kus sa určí veľkosť tlakovej straty jednotlivo podľa vzorca

D p_za = x . p_d,

kde  x je súčiniteľ zaradeného odporu,

        p_d - dynamický tlak,

r - hustota vzduchu (r = 1,2 kg.m^-3).

            Súčiniteľ zaradených odporov nasávacích nadstavcov závisí od ich tvaru a má hodnoty 0,1 až 0,2. Odlučovač LIOT má x = 2,44, odlučovač SEA x = 18,5.

            Celková strata sa rovná súčtu strát trením a zaradených odporov. Množstvo vzduchu v prípojke sa určí z rovnice kontinuity toku: