BEZPEČNOSŤ A HYGIENA PRÁCE
Za bezpečnosť a ochranu zdravia pracujúcich na pridelenom úseku zodpovedá inžinier práve tak, ako za svoju odbornú prácu. Súčasne s jeho odbornými vedomosťami musí preto študovať všetky platné predpisy týkajúce sa ochrany, bezpečnosti a hygieny práce.
Pracovný úraz (úraz pri výkone zamestnania alebo v priamej súvislosti s ním) môžu však utrpieť aj študenti vysokých škôl – napr. pri výcvikových kurzoch z telesnej výchovy, exkurziách, laboratórnych cvičeniach apod. Je preto potrebné oboznámiť sa hneď v prvom ročníku so zásadami (a rámcovo aj predpismi) o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zlepšovaní pracovných podmienok, najmä však o vytváraní zdravého a kultúrneho pracovného prostredia – teraz na škole, neskoršie v praxi.
Ochrana pracujúcich pred úrazmi, onemocnením (z povolania) v rámci preventívnej starostlivosti – ako podmienka rozvoja a racionalizácie výroby – zahrňuje tieto komponenty:
a/ Bezpečnosť práce, ktorá ako úrazová zábrana má preventívne zaistiť zdravie pracovníka, jeho pracovnú silu rôznymi technickými a organizačnými opatreniami. V lesníctve sa na ňu kladie veľký dôraz, pretože tu dochádza k najčastejším zdrojom úrazov, často smrteľných.
b/ Hygiena práce – náuka, ktorá pojednáva o vplyve pracovného prostredia, pracovných podmienok i charakteru práce na zdravie a výkonnosť pracovníka, resp. pracujúcich. Skúma najmä vplyv obzvlášť ťažkých podmienok práce (na tzv. rizikových pracoviskách v baniach, v chemickej výrobe apod.) na zdravie pracovníkov.
c/ Fyziológia práce, tj. náuka, ktorá sleduje a skúma vplyv pracovného prostredia na stav a zmeny ľudského organizmu.
d/ Psychológia práce, tj. náuka, ktorá skúma jednak súvislosti medzi pracovným procesom a prejavom osobnosti pracovníka v tomto procese, jednak zákonitosti vývoja ľudského poznávania, prežívania a jednania, taktiež vo vzťahu k pracovnému procesu.
Posledné uvedené dve zložky vystupujú do popredia najmä v súvislosti s vysokou špecializáciou a deľbou práce, pri zavádzaní hromadnej a pásovej výroby.
Vydávanie zákonov a nariadení na vytvorenie podmienok pre bezpečnú prácu a ochranu zdravia pracujúcich, zákonov o liečebnej starostlivosti, o rôznych druhoch poistenia, predpisoch o náhradách za vniknuté škody, je úzko spojené s rozvojom orgánov štátneho dozoru a zástupcami odborov.
1.5. TECHNICKÁ NORMALIZÁCIA
1.5.1. Podstata normalizačnej činnosti
Technická normalizácia je nepretržitá činnosť, ktorá vedie k zjednodušeniu, uľahčeniu, zjednoteniu, k zvýšeniu kvality a k hospodárnosti duševnej a manuálnej práce vo výrobe, spája najnovšie výsledky vedy, výskumu, výroby a napomáha zvyšovať produktivitu práce, hospodárnosť a kvalitu výrobku.
Charakteristickou súčasťou normalizácie je:
1.5.2. Technické normy
Technická norma (TN) je výsledok normalizačnej činnosti a je definovaná ako súhrn predpisov, ktoré presne určujú technické riešenie opakujúcej sa náplne, resp. predmetu TN.
Náplňou alebo predmetom technických noriem sú:
Druhy technických noriem možno charakterizovať nielen podľa obsahu, ale aj podľa rozsahu platnosti.
Podľa obsahu sú to nasledujúce technické normy:
a/ Normy všeobecné, ktoré triedia a definujú pojmy, jednotky, názvoslovie a veličiny, určujú tvary a veľkosti konštrukčných prvkov, atď.
b/ Normy výrobkov, ktoré stanovujú možné vyhotovenia, vrátane tvarov a rozmerov, ale aj rôzne vlastnosti surovín, materiálov, polovýrobkov, súčiastok, zariadení atď.
c/ Normy činnosti, ktoré predpisujú spôsob a postup práce pri výrobe, balení, uskladňovaní, skúšaní a používaní výrobkov, vrátane príslušných bezpečnostných predpisov.
Podľa rozsahu platnosti a stupňa dôležitosti rozdeľujú sa technické normy na:
a/ Podnikové normy (PN), orientujú sa na úpravu výrobkov a technickú časť v rámci podniku.
b/ Odborové normy (ON), dotýkajú sa úpravy výrobkov a technickej činnosti, problémov určitého odboru, pri ktorých je normalizácia dôležitá vo vzájomných vzťahoch medzi organizáciami z hľadiska účelnej kooperácie.
c/ Štátne normy, napr. STN, DIN, TGL apod. sa vzťahujú na úpravu výrobkov a technickú činnosť so značným významom pre celé národné hospodárstvo a štát alebo aspoň viac odborov.
d/ Medzinárodné normy, ako sú ISO, majú všeobecnú – medzinárodnú platnosť a v rámci normalizačného odporúčania, zavádzajú a využívajú sa v národnej normalizačnej oblasti.
Odchýlenie od platných technických noriem môže nastať iba:
a/ Pri experimentálnych konštrukciách a pri výrobkoch pre vývoj, výskum a skúšobníctvo.
b/ Pri výrobkoch, ktorých kvalita má byť lepšia ako je predpísaná v technických normách.
c/ Pri vyvážaných a dovážaných výrobkoch, s výnimkou dovážaných výrobkov, pre ktoré sa vypracovali špeciálne normy.
d/ Ak sa povolila výnimka orgánom, ktorý ju schválil a to vzniká obyčajne preto, aby sa nezhoršila ochrana zdravia a bezpečnosti práce.
K najdôležitejším úlohám normalizácie patrí:
Prvky vhodné pre normalizáciu možno účelne rozdeliť do týchto skupín:
a/ Rozmery – dĺžky, priemery, tolerancie, uloženia, drsnosti, atď.
b/ Časti strojových súčiastok – závity, ozubenia, žliabky pre kliny a perá, zaoblenia, zrazené hrany, výbehy závitov apod.
c/ Hlavné pomocné a upevňovacie súčiastky – skrutky, kliny, kolíky, perá, závlačky, ložiská, atď.
d/ Ostatné súčiastky, celky a pomocné dielce – elektromotory, čerpadlá, pohony, prevodové skrine apod.